Maximilián Hell
vynálezca, astronóm svetového významu, matematik, jezuitský učenec

Bol synom Mateja Kornela Hella, stojmajstra a konštruktéra, staviteľa štiavnických tajchov, a bratom Jozefa Karola Hella, ktorý sa preslávil vynálezom stroja na čerpanie podzemnej vody. Vyrastal v mnohočlennej rodine. Otec sa druhýkrát oženil, a tak mal 21 súrodencov. Záujem o štúdium matematiky a astronómie v ňom podnecoval profesor Samuel Mikovíni.

Aktivity, objavy, vynálezy, prínosy:
Už počas štúdia konštruoval meracie prístroje, modely čerpacích strojov
Bol spoluzakladateľom múzea experimentálnej fyziky
Počas pôsobenia v Trnave vypracoval plán hvezdárne pre univerzitu; podľa jeho plánov postavili observatóriá v Budíne a Jágri.
1752 V Kluži zriadil nové kolégium a vybudoval hvezdáreň
1761 vo Viedni pozoroval zriedkavý úkaz prechodu Venuše slnečným diskom - tzv. zatmenie Slnka; cenné poznatky publikoval roku 1765. Zistil, že predbežné výpočty predpovedí tohto úkazu nie sú presné
1771 začal v maďarskom Jágri budovať ďalšiu hvezdáreň

Hellovo meno nesie jeden z kráterov na Mesiaci, tiež od roku 1935 na podnet Medzinárodnej astronomickej únie aj jeden asteroid.

prof. Dr. Ing. Jozef Maximilián Petzval
matematik, fyzik, vynálezca fotografického objektívu, zakladateľ modernej optiky a fotografie, univerzitný professor

Patrí medzi najvýznamnejšie európske vedecké osobnosti 19.storočia. Ako prvý exaktne vypočítal konštrukciu fotografického portrétneho a krajinárskeho objektívu, objavil zákony, ktorými sa riadi optika dodnes. Prínosom bol predovšetkým matematický výpočet korekcie optických sústav.

Vynálezy
1840 skonštruoval portrétový objektív, ktorý znamenal skutočný prevrat vo vývoji fotografickej optiky
1840 skonštruoval achromatický trojšošovkový objektív s veľkou svetelnosťou na základe vlastného teoretického výpočtu
1840 rozlúštil tajomstvo fotografického svetla náročnými výpočtami a vyvinul nový objektív so 16-krát silnejším svetlom. Vďaka tomu mohli byť snímky hotové do minúty (predtým to trvalo v závislosti od časti dňa a počasia 5 až 30 minút).
1841 skonštruoval ako prvý asférický objektív
objektív s veľkou svetelnosťou pre kinematografické premietanie

Jozef Murgaš
vynálezca a maliar, venoval sa rádiotelegrafii

1907 vlnomer
1907 elektrický transformátor
1908 zariadenie na výrobu elektromagnetických vĺn
1909 bezdrôtová telegrafia
1909 detektor elektromagnetických vĺn
1911 prístroj na výrobu elektrických oscilácií
1912 naviják na rybárský prút
1916 spôsob a zariadenie na výrobu elektrických oscilácií

Ján Bahýľ
stavebný a strojný inžinier, letecký konštruktér a vynálezca vrtuľníka, dôstojník, autor mnohých patentov

Vynálezy, patenty
1894 vypracoval návrh konštrukcie vrtuľníka s pohonom ľudskou silou
1894 zostrojil vznášacie balóny kombinované so vzdušnou turbínou, ktoré úspešne vyskúšal a dostal na ne patenty
13. augusta 1895 dostal od cisára Františka Jozefa I. patentnú listinu č. 3392 za konštrukciu vrtuľníka s dvoma stupňami štvorlistových ružíc s motorickým pohonom na benzín; vrtuľník bol dlhý 6,5 m a mal hmotnosť 50 kg; vzniesol sa 50 cm nad zem
1895 zostrojil vrtuľník poháňaný benzínovým motorom
1895 – 97 spolu s A. Marshallom zostrojili prvý automobil s benzínovým motorom a akumulátorom na Slovensku
1900 – 02 zostrojil druhý prototyp vrtuľníka nazvaný Avion; 1903 vzniesol sa do výšky 1,5 metra; v máji 1905 prihlásený na uhorskú ohlasovňu v Budapešti; 1905 vzlietol na ňom do výšky 4 metre a preletel vzdialenosť 1500 metrov - pokus zaprotokolovala aj Medzinárodná vzduchoplavebná organizácia; Uhorská ohlasovňa im vydala v januári 1906 tzv. Szabadalmi leiráš, ale ďalší osud vrtuľníka nieje známy
vynález tanku na parný pohon
zariadenie na spájanie vagónov
vynález horizontálnej vrtule
vynález výťahu na Bratislavskom hrade a i.

Aurel Stodola
fyzik, technik, konštruktér, vynálezca, zakladateľ teórie parných a plynových turbín
Položil vedecké základy projekcie a stavby parných a spaľovacích turbín. Pre paru vypočítal a aplikoval tzv. Mollierov entropický diagram, ktorý stále dopĺňal. V spolupráci s chirurgom Ferdinandom Sauerbruchom skonštruoval 1915 pohyblivú umelú ruku, tzv. Stodolovu. Na rovnakom princípe boli založené aj protézy chodidiel a nôh. Najväčšie úspechy dosiahol v odbore parných turbín a jeho výpočty a konštrukcie dali základ tomuto odvetviu strojárstva

Štefan Banič
vynálezca padáka
Dňa 3. 6. 1914 Štefan Banič osobne otestoval padák pred zástupcami Patentového úradu a letectva USA. Zoskočil zo strechy 15-poschodovej budovy vo Washingtone. Nasledovali postupné ďalšie a ďalšie zoskoky aj z lietadla. Dňa 25. 8. 1914 získal Štefan Banič patent od Amerického patentového úradu vo Washingtone na svoj padák. Patentový spis obsahuje presný opis konštrukcie a nákresovú dokumentáciu.

Štefan Anian Jedlík – špecialista v oblasti elektrotechniky
Už v roku 1828 zostrojil v Rábe malý pohyblivý elektromagnet pre elektrické experimenty, čo je v podstate elektromotor. Jedlík svoj „motorček“ neuverejnil, a tak sa objavmi v tomto smere preslávil M. Faraday, ktorý publikoval svoje práce o č roky neskôr. A koncom päťdesiatych rokov stihol podobný osud aj jeho základný objav elektromagnetických rotácii, ktorý sa stal zárodkom elektrického dynama. Objav tohto princípu sa prisudzuje W. Siemensovi, ktorý si ho dal patentovať až roku 1866. Náš rodák obohatil vedu a techniku desiatkami vynálezov Elektrické dynamo (1859), elektrický rušeň (1840), rúrový zberač bleskov (1866), reťazové zapojenie a vybíjanie akumulátorov, prístroj na rezanie veľmi jemných optických mriežok, výroba sódovej vody a iné priekopnícke zlepšenia.

Ján Andrej Segner – preotec turbíny
Vynájdením takzvaného Segnerovho kolesa zaradil sa medzi významných fyzikov 18. storočia. Konštrukcia Segnerovho kolesa sa zakladá na účinku prúdu vody vytekajúcej z valcovitej nádoby, ktorá ma v dolnej časti niekoľko vodorovných ramien zahnutých v jednom smere. Voda vytekajúca ramenami rozkrúti spätným tlakom celú nádobu v opačnom smere ako vyteká. Jeho objav sa stal zárodkom neskorších reaktívnych turbín a rakiet. Jeho princíp preštudoval a doplnil znamenitý matematik a L. Euler, s ktorým bol Segner v osobnom styku. Odborníci tvrdia, že keby sa bol Segnerov objav už vtedy prakticky využil, vývoj vodných turbín sa mohol urýchliť najmenej o polstoročia.

Wolfgang Kempelen – záhadný vynálezca
šachový automat. Bola to figurína tureckého hráča, ktorý sedel za skrinkou so šachovnicou. Dômyselný mechanizmus viedol pri ťahu Turkovu ruku, čo bolo na tie časy doslova zázrakom.

Jozef Karol Hell – významný konštruktér a vynálezca
Významný konštruktér banských čerpacích strojov, vynálezca a hlavný strojný majster štiavnických baní, jeden zo zakladateľov tradície štiavnického baníctva. postavil pákový vodoťažný stroj (celý z dreva), ktorý dokázal za minútu odčerpať takmer 200 litrov vody do výšky vyše 80 metrov. Úplný prevrat v doterajšej technike však priniesli Hellove vodostĺpcové stroje (1749 - 1753), ktoré boli priekopnícke v tom, že prvý raz „zapriahol“ do technických pohonov nový prvok – stlačený vzduch. Veľkosť jeho vynálezu ožila aj v 19.storočí v americkej Arizone, kde spodné vody zaplavili dve veľké bane. Nasadili tu Hellove čerpadlá, ktoré za pol roka bane vysušili. V Pennsylvánii ich zase s úspechom použili na čerpanie ropy. Výkon Hellovho čerpadla predstavoval 10 000 okovov (1 okov = 56,6 litra) vody za deň. Hell skonštruoval aj zariadenie na čistenie vzduchu v baniach a na čerpanie čerstvého vzduchu do podzemných hĺbok.