Jupiter je v poradí piatou planétou a zároveň aj najväčšou planétou slnečnej sústavy, väčšie je už len Slnko. Je asi o 318-krát ťažší a objemovo o 1319-krát väčší než Zem. Najvýznamnejšie zložky atmosféry vodík (takmer 90 %) hélium (10 %), ďalšie zložky atmosféry sú metán, čpavok, etán, acetylén, vodná para, fosforovodík, oxid uhoľnatý, tetrahydrid germánia. V atmosfére Jupitera pripadá 1 atóm hélia na 10 atómov vodíka. Okrem týchto dvoch prvkov sa v atmosfére vyskytuje veľké množstvo metánu. Atmosféra je rozdelená do 3 vrstiev:
•spodná vrstva: vyskytuje sa od jadra až do vzdialenosti 46 tis. km, nachádza sa tam kvapalný kovový vodík (nebol ešte teoreticky vedcami dokázaný – fyzika vysokých teplôt a tlakov).
•horná vrstva: v nej sa nachádza kvapalný molekulový vodík, tlak v tejto vrstve je okolo 300 MPa teplota približne 11 000 K.
•posledná vrstva : má hrúbku asi 1 tisíc km.
Vysoká rotačná rýchlosť Jupitera spôsobuje, že mraky v jeho atmosfére vytvárajú pásy a zóny, ktoré obiehajú planétu rovnobežne s rovníkom.
V súčasnosti má Červená škvrna rozmery približne 25 000 x 15 000 km. Okolo svojho stredu sa otočí raz za 6 dní. Vyčíňa však dlhšie než 300 rokov. Svetlý oválny útvar tesne pod ňou je menšia búrka, ktorá vznikla iba pred 40 rokmi. Dlhotrvajúce búrky sú na Jupiteri bežné.
Keby bol Jupiter o 80 % hmotnejší, bol by už schopný vyprodukovať v jadre dostatok tepla, aby sa stal hviezdou. Jupiter je charakteristický svojimi farebnými búrkovými mrakmi, tvorenými v troposfére. Predpokladáme, že nižšie mraky sú podobne ako na Zemi tvorené vodnou parou. Ešte väčšia oblačnosť je tvorená síranom amónnym, v ešte väčších výškach už len čistým čpavkom. Asi 60 km naj najvyššou vrstvou mrakov sa nachádza troposféra, ktorá plynulo prechádza do stratosféry, kde sa teploty pohybujú okolo –100°C. Vo vyššej vrstve – ionosfére teplota však opäť vzrastá.
Rovníkový priemer: 142800 km
Polárny priemer: 135500 km
Hustota: 1330 kg/m3
Hmotnosť: 1,90. 1027 kg
Perióda rotácie: 9h 50m 30s
Úniková rýchlosť: 59,6 km/s
Okolo Jupiteru obieha 16 mesiacov a to:
• Io
• Európa
• Ganymedes
• Kalisto
• Amaltea
• Andrastea
• Metis
• Téba
• Himália
• Elara
• Pasiphae
• Sinopa
• Lyzitea
• Carme
• Ananka
• Léda
Mesiac Io je geologicky najaktívnejšie teleso v slnečnej sústave. Sopky tu vyvrhujú červenú, žltú a tmavohnedú síru a oxid siričitý až do výšky 400 km. Tento prachový materiál potom padá späť na povrch mesiačika a vytvára útvar podobajúci sa na obrovskú pizzu. Kozmická sonda Voyager 2 získala snímku z takejto sopečnej erupcie, ktorá dosahoval výšku 298 km. Io má aj veľa „horúcich škvŕn“. Jedna z nich, neďaleko sopky Loki, vytvorila lávovité jazero s obvodom dlhým stovky kilometrov. Je suchá kamenná guľa pokrytá vulkanickým popolom, lávou a siričitou inovaťou. Má priemer 3 642 km, je teda iba o niečo väčšia ako náš Mesiac. Okolo Jupitera obehne za viac ako 17,5 hodiny. 4,02 Európa - ľadový mesiac.
Európa má niečo spoločné so Zemou: ľad. Je ním pokrytý celý veľký povrch mesiaca. Čiary križujúce povrch Európy sú trhliny v ľade, ktoré vznikli asi pri vzájomnom pohybe ľadových krýh. Pod hrubými ľadovými štítmi sa možno nachádza jediný oceán vody v slnečnej sústave, samozrejme okrem Zem. Ak je to tak, potom sa niektorí domnievajú, že by tam mohli plávať živé organizmy. Je o trochu menšia ako náš Mesiac a pod vrstvou ľadu môže mať oceán ľadovej kaše alebo vody. Má však aj tenučkú atmosféru, ktorá obsahuje vodu.
Ganymedes- mesiac ako planéta. S priemerom 5 268 km je Ganymedes najväčší mesiac v slnečnej sústave. Je vlastne väčší než Merkúr aj Pluto. Ľad a pohyb kôry zahladil mnohé krátery na jeho povrchu.
Kallisto- mesiac kráterov. Povrch mesiaca Kallisto prezrádza silné bombardovanie pred miliardami rokov. Má viac kráterov než akékoľvek iné teleso v slnečnej sústave. Najväčší kráter na jeho povrchu meria asi 600 km. Ostatných 12 je drobných, vrátane Ledy s priemerom iba 10 km. Jeho obvod by ste prešli peši za 4 hodiny, keby ste mohli dýchať. Štyri mesiace: Metis, Adrestea, Amaltea a Thebe ležia blízko Jupitera, vo vnútri dráhy mesiačika Io. Vedci sa domnievajú, že 8 mesiacov za dráhou mesiaca Kallisto sú úlomky dvoch veľkých asteroidov, ktoré Jupiter zachytil. Štyri z nich – Leda, Himalia, Lysithea a Elara – majú dráhy veľmi sklonené k rovine Jupiterovho rovníka. Posledné štyri – Ananka, Carme, Pasiphae a Sinope sú ešte podivuhodnejšie. Okolo Jupitera obiehajú spätne, proti smeru jeho osovej rotácie.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Jupiter
Dátum pridania: | 23.10.2007 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Siemon | ||
Jazyk: | Počet slov: | 849 | |
Referát vhodný pre: | Základná škola | Počet A4: | 2.4 |
Priemerná známka: | 2.96 | Rýchle čítanie: | 4m 0s |
Pomalé čítanie: | 6m 0s |