Jav sa stáva výrazným, ak rozmery prekážok sú porovnateľné s vlnovou dĺžkou. Keďže svetlo má veľmi krátke vlnové dĺžky, ohybové javy sú zreteľné pozorované pri úzkych štrbinách a malých otvoroch. Ohyb svetla na štrbine - druhá štrbina má nastaviteľný otvor - ak ho budeme zmenšovať, zistíme, že v oblasti geometrického tieňa sa objavia svetlé prúžky. Pri zmenšovaní šírky štrbiny sa svetlé prúžky od stredného prúžka vzďaľujú. Podobne je to aj na vlase. Ohyb svetla na kruhovom otvore - pozorujeme analogické ohybové javy ako pri predchádzajúcich pokusoch, ale kruhového tvaru. Pri všetkých ohybových javoch sa v tmavých miestach svetlo zoslabuje, v svetlých zosilňuje - teda svetelné vlnenia po ohybe na prekážke interferujú. O tom ako rozhoduje dráhový rozdiel interferujúcich vlnení. Rozlišovacia medza mikroskopu - je najmenšia vzdialenosť y dvoch bodov, ktoré mikroskopom vidíme ako oddelené. Rozlišovacia schopnosť mikroskopu - sa rovná prevrátenej hodnote rozlišovacej medze. Slnečné svetlo je biele, no ak prejde hranolom, ukážu sa všetky farby, ktoré existujú vo viditeľnom svetle. Biele svetlo je zmesou jednoduchých spektrálnych svetiel, teda zmesou vlnení s rozličnými frekvenciami. Monofrekvenčné svetlo je svetlo s jednou frekvenciou. Takéto svetlo neexistuje, najviac sa mu približuje laserové. Rada týchto farieb v bielom svetle sa nazýva spektrum, presnejšie viditeľné spektrum. V ňom vždy nasledujú farby: červená, oranžová, žltá, zelená, modrá, indigová a fialová.
Spektrum je rozdelenie svetelnej energie podľa jednotlivých farieb, presnejšie ich vlnových dĺžok (frekvencií). Ak je energia rozdelená na všetky vlnové dĺžky, hovoríme o spojitom spektre, ak pripadá len niekoľko vlnových dĺžok, ide o čiarové spektrum. Príkladom spojitého spektra je dúha, čiarové spektrum vyžarujú výbojky.
Rozklad bieleho svetla na jeho zložky nazývame disperzia svetla. Interferenčné a ohybové svetelné javy, ako aj disperzia svetla dokazujú vlnovú povahu svetla. Interferencia svetla - skladanie vlnení(napr. mydlové bubliny, olej na vode). - vlnenia musia mať rovnakú frekvenciu a stály s časom sa nemenný fázový rozdiel- takéto vlnenia sú koherentné. Bohatstvo farieb vo svetle je len odrazom rozmanitosti farieb, z ktorých je zložené biele svetlo. Svetlo sa prejavuje dvojakým spôsobom: ako vlnenie a ako prúd častíc. Svetlo podmieňuje život rastlín podporou základných chemických procesov, ktoré v nich prebiehajú, a tým aj existenciu ostatných foriem života na Zemi.