Je príčinou zrakového vnemu, ktorý spomedzi piatich zmyslov poskytuje človeku informácie z najväčších vzdialeností. Svetlo sa stále viac začína využívať na prenos informácií prostredníctvom svetlovodov, ale aj v počítačoch, no a uplatnenie nachádza aj svetlo z laserov, čo je špeciálny zdroj svetla. Povedzme si niečo o jednotlivých zdrojoch svetla.
Slnko - je to našej zemi najbližšia hviezda a teda aj najbližší zdroj svetla. Je stredom slnečnej sústavy. Slnko sa skladá zo žeravých plynov čiže plazmy, v ktorých je 73% vodíka, 25% hélia a len 2% ostatných prvkov. Uprostred slnka prebiehajú reakcie, pričom sa uvoľňuje veľké množstvo energie, ktorú my ľudia dokážeme pozorovať ako teplo no predovšetkým ako svetlo, ktoré sa zo slnka šíri. Samotné slnko má svietivosť 2,431.1027cd (cd = candela). Toto je maximálna svietivosť, ktorá existuje v našej slnečnej sústave. Svietivosť slnka využíva aj Mesiac, ktorý tak vytvára dojem, že svieti. Hviezdy – vesmírne telesá tvoriace našu galaxiu. Keďže sa venujeme svetlu, udávam v tabuľke niekoľko najjasnejších hviezd na oblohe, pretože za jasnej noci dokážu predovšetkým tieto hviezdy vytvoriť na zemi celkom slušné svetlo.

Meno Vzdialenosť v svetelných rokoch Svetelné spektrum Svietivosť
x 2,431.1027cd
Rigel 1300 B2 118000
Deneb 1600 A2 60000
Betelgeuze 900 M2 42000
Antares 600 M1 11000
Adara 640 B2 8000
Spica 430 B1 5800
Acrus 400 B1 5800
Mimosa 330 B0 2700
Hadar 200 B1 1800

Žiarovka – elektrický svetelný zdroj, v ktorom vzniká svetlo rozžeravením vlákna elektrickým prúdom. Žeraviace vlákno je najdôležitejšou časťou žiarovky, dĺžka vlny a sfarbenie žiarenia, ktoré vlákno vysiela, závisí od teploty vlákna. Žiarovku, v ktorej bola elektrickým prúdom rozžeravená kaolínová tyčinka, vynašiel v roku 1876 ruský vynálezca P. N: Jabločkov. Žiarovku s uhlíkovým vláknom vo vzduchoprázdnej sklennej banke zostrojil v roku 1878 americký vynálezca a podnikateľ T. A. Edison.