Je to fyzikálny jav, príčinou ktorého je skutočnosť, že styčné plochy dvoch telies nie sú dostatočne hladké, ich nerovnosti do seba zapadajú a bránia vzájomnému pohybu telies. Tak vzniká trecia sila Ft, ktorej pôsobiskom je na styčnej ploche telies. Z druhého Newtonovho zákona vyplýva, že ak sa teleso pohybuje rovnomerne priamočiaro s trením, je vonkajšia sila pôsobiaca na teleso rovnako veľká ako trecia sila, ale má opačný smer. Trecia sila nezávisí od plošného obsahu styčných plôch. Teleso pôsobí na teleso tlakovou silou Fn kolmo na podložku. Podložka ja vodorovná, kolmá tlaková sila sa teda rovná tiaži telesa. Veľkosť trecej sily je priamo úmerná veľkosti tlakovej sily Ft = f . Fn kde f je súčiniteľom šmykového trenia.

Závisí od akosti styčných plôch, t.j. od toho, z akých látok sú telesá zhotovené a ako je opracovaný ich povrch. Súčiniteľ trenia ja väčší pri drsných plochách, menších pri hladkých plochách. Trecia sila nezávisí od rýchlosti, akou sa telesá po sebe posúvajú. Tento záver však platí iba približne. Pri veľkých rýchlostiach sa súčiniteľ trenia zmenšuje. Sila potrebná na uvedenie telesa do pohybu je väčšia ako sila ktorá teleso udržuje v rovnomernom pohybe. V pokoji pôsobí medzi telesom a podložkou trenie v pokoji. Trecia sila je pri trení v pokoji vždy väčšia ako trecia sila pri pohybe. Súčiniteľ trenia v pokoji f0, je vždy väčší ako súčiniteľ f šmykového trenia. Trecia sila sa využíva všade. Napr. šport. A zo športu je to lyžovanie, ale aj detské zimné hry. Uplatňuje sa pri umývaní riadu a pri umývaní podlahy. Trecia sila má obrovské využitie v strojárenskom priemysle napr. hoblovanie, pílenie, kde sa trenie využíva pri posúvaní materiálu a jeho istením. Ďalej sa prejavuje aj pri doprave keď dopravní prostriedok zabrzdí príliš prudko dochádza k šmyku kde sa pripája aj zotrvačnosť.