Vynálezcom elektrického článku je Alexander Volta. Voltov elektrický článok si môžeme urobiť aj doma a to tak, že do roztoku zriedenej kyseliny sírovej vložíme medenú a zinkovú tyčku. Ak vytvoríme takéto dva články a spojíme ich vodičom- medenú tyčku jedného článku so zinkovou tyčkou druhého článku, získame dostatočne silný elektrický prúd ktorý rozsvieti žiarovku baterky.

A taktiež sa to dá spraviť aj jednoduchším spôsobom a to: šťava z niekoľkých citrónov do ktorej vložíme dve vodivé tyčky, s ktorými spojíme malú žiarovku, ktorá sa nasledovne rozsvieti.

V takomto jednoduchom elektrickom, alebo inak galvanickom článku, kyselina sírová rozkladá zinkovú tyčku, čím vzniká sírnik zinočnatý a vodík. Elektrický článok, ktorý v roku 1836 zhotovil anglický fyzik John Frederick Daniell, je už zostrojený tak, aby nenastala polarizácia. Elektrický článok môže byť zhotovený aj z iných kovov a roztokov, vždy však musí prebiehať chemická reakcia medzi roztokom a jedným z kovov. Namiesto jedného kovu sa môže použiť aj uhlík, ktorý je tiež vodičom elektrického prúdu.

Podmienkou pre vznik trvalého prúdu vo vodiči je stály zdroj napätia. Na póloch zdroja sa udržiava potenciálový rozdiel. V zdrojoch napätia prebieha zmena rôznych foriem energie na elektrickú energiu. Podľa toho, aký druh energie sa mení na elektrickú energiu, rozoznávame zdroje elektrodynamické, termoelektrické, mechanické, elektrochemické, fotoelektrické, jadrové a iné.


Galvanické články sú zdroje jednosmerného elektrického napätia

Ak zapojíme elektródy galvanického článku do elektrického obvodu, bude ním prechádzať jednosmerný elektrický prúd. Pritom prebiehajú elektrochemické procesy na povrchu elektród, ktoré udržujú rozdiel potenciálov medzi elektródami. Týmito procesmi sa vyčerpávajú zásoby aktívnych látok udržujúcich prúd v elektrickom obvode a článok sa vybíja. Elektromotorické napätie pracujúceho galvanického článku(svorkové napätie) je vždy o niečo menšie ako napätie nezapojeného galvanického článku. Je to spôsobené polarizáciou elektród, t.j. zmenou potenciálu elektród prechodom prúdu. Polarizácia sa odstraňuje pomocou depolarizátorov, ktoré obnovujú pôvodný stav elektród a elektrolytu. Galvanické články schopné regenerácie sa nazývajú akumulátory.

Generátory vyrábajúce striedavý elektrický prúd sa volajú alternátory. Menia mechanickú energiu otáčavého pohybu na energiu elektrickú. Ich činnosť je založená na elektromagnetickej indukcii. Podľa druhu pohonu generátorov elektrického prúdu sa rozoznávajú turbogenerátory, diselgenerátory, motorgenerátory a pod.

Alternátor sa skladá z pevnej časti - statora a pohyblivej - rotora. Rotor je otáčavo uložený elektromagnet. Má dva krúžky, ktorými sa privádza do magnetu budiaci jednosmerný prúd. Stator je z mäkkej ocele a skladá sa zo vzájomne izolovaných plechov, aby sa zamedzilo vzniku vírivých prúdov. Na statore sú umiestnené pevné cievky. S rotorom sa otáča i ním vytvorené magnetické pole, a tým sa v statorových cievkach indukuje striedavé elektromotorické napätie. Takýto alternátor sa volá synchrónny alternátor a frekvencia ním vyrábaného elektrického prúdu je úmerná rýchlosti otáčania rotora. Pri asynchrónnom, indukčnom alternátore nie je frekvencia vyrábaného elektrického prúdu úmerná rýchlosti otáčania rotora. Podľa spôsobu zapojenia vinutí statora rozoznáva sa jednofázový alebo viacfázový generátor. V elektrárňach sa vyrába výhradne trojfázový prúd. Trojfázový alternátor má rotor rovnaký ako jednofázový, v statore má však pre každú fázu osobitnú cievku.

Batéria- zariadenie produkujúce elektrinu pomocou chemických reakcií medzi jeho zložkami. Najbežnejším typom je zinkovo-uhlíková batéria so suchými článkami. Používa sa napríklad vo vreckových baterkách. Má zinkový obal vyplnený vlhkou vodivou pastou a v strede je uhlíková tyčinka. Keď sa batéria zapojí do obvodu, elektróny tečú od záporného pólu batérie do spotrebiča a nazad ku kladnému pólu. Keď sa chemikálie svojou vzájomnou reakciou spotrebujú, batéria prestane fungovať – vybije sa.
V r. 1938 sa na území Iraku našli nádobky pochádzajúce asi z r. 50 pred n. l. Na voskových zátkach boli zavesené medené tyčinky a v nádobách bola kyselina. Keď reagovala s kovovými tyčinkami, produkovala napätie asi dva volty. Úplne to stačilo na galvanické pozlacovanie a postriebrovanie.