Mesiac

Druhým najjasnejším telesom na oblohe je Mesiac, náš najbližší stály vesmírny sused. Je k nám 15 000 ráz bližšie ako naša najbližšia planéta Venuša v čase jej najväčšieho priblíženia k Zemi. Zem je najbližšou planétou Slnka, ktorá sa okolo neho nepohybuje sama. Sprevádza ju síce iba jeden mesiac, zato rozmerom patriaci k tým väčším mesiacom slnečnej sústavy. V najbližšom bode dráhy k Zemi je 362 400 km, v najvzdialenejšom bode 406 686 km vzdialený. Zo stáročných meraní polohy Mesiaca voči hviezdam poznáme jeho obežnú dobu okolo Zeme s presnosťou na 12 platných číslic. Nazývame ju siderickým mesiacom, ktorého dĺžka je 27 dní 7 hodín 43 minút 11,51 sekundy.

Stredný priemer Mesiaca je 3476 km, teda o niečo ako štvrtina Zeme. Hmotnosť Mesiaca je 7,35.1022 kg (73,5 triliónov ton). Gravitačné zrýchlenie na mesačnom povrchu, 1,62 m/s2, je zhruba šestina zemskej gravitácie. Úniková rýchlosť z povrchu Mesiaca je iba 2,4 km/s, čo z nášho suseda robí veľmi perspektívnu stanicu na stavbu a vypúšťanie ťažkých kozmických lodí.

Mesiac na rozdiel od Zeme nemá ani magnetické pole, ani atmosféru. Voľným okom vidíme na povrchu Mesiaca iba tmavšie a svetlejšie miesta. Už zaujímavejšie to vyzerá v neveľkom ďalekohľade. Nenájdeme však na ňom moria, oceány, bažiny a zálivy. Názvy mesačných útvarov vznikli v čase, keď Galilei v roku 1609 zamieril svoj ďalekohľad na Mesiac a rozpoznal na ňom, ako sa domieval, moria a horstvá.

V súčasnosti vieme o mesačnom povrchu viac ako o povrchu ktorejkoľvek planéty okrem Zeme. Veľkými ďalekohľadmi rozoznáme na ňom útvary väčšie ako 200 m, ohmatávame ho radarmi a lasermi. Obletelo ho a pristalo na jeho povrchu viacero kozmických sond a lodí. Pristáli na ňom dokonca i ľudia. Tmavšie miesta na povrchu Mesiaca nazývame moria. Sú to rozsiahle hladké plochy stuhnutej lávy, ktoré vznikli asi pred 3 miliardami rokov. Sú posiate nespočetným množstvom drobných kráterov, s priemerom od niekoľkých centimetrov do kilometrov, pozostatkov po dopade meteroidov. Veľké moria sú ohraničené kruhovým valom. Najväčšie more, Mare Imbrium (More dažďov), má priemer 1 100 km. Prevažná väčšina morí sa nachádza na severnej pologuli Mesiaca. Už v malom ďalekohlade uvidíme na mesačnom povrchu malé krátery, priehlbiny kruhového tvaru. Najväčší z nich, Clavius, má v priemere 233 kilometrov a hĺbku okolo 3 600 metrov.

Mesiac je z hľadiska geologického vývoja mŕtvym telesom. Nemá tekuté jadro ani tektonickú činnosť.