Iónová väzba
- z atómov vznikajú ióny: katióny a anióny
- medzi iónmi pôsobia elektrostatické príťažlivé sily
- rozdiel elektronegativít väčší ako 1,7
- pre iónové zlúčeniny v tuhom skupenstve je typická kryštálová štruktúra
- iónové zlúčeniny majú pomerne vysoké teploty topenia (600-2000 °C)
- kryštály sú krehké, dobre rozpustné vo vode, dobré tepelné izolanty
- napr.: LiF,NaCl,KBr,KCl,ZnCl2,
Vodíková väzba
- medzi molekulami sa vytvárajú slabé sily – medzimolekulové mostíky
- vytvárajú sa medzi H a 3 atómami, najčastejšie flór,kylík,dusík
- vďaka vodíkovej väzbe ma voda teplotu varu 100 °C (vodíková väzba spôsobuje zväčšenie medzimolekulových príťažlivých síl, čo ovplyvňuje fyzikálno-chemické vlastnosti)
- napr.: ľad, bielkoviny
ovová väzba
- každý atóm kryštálu je obklopený toľkými susedmi, že nie je možné aby s nimi tvoril lokalizované väzby
- takže najjednoduchší model kovovej väzby predpokladá, že kryštál kovu sa skladá z katiónov rozmiestnených v pravidelnej priestorovej mriežke
- kryštály majú dobrú kujnosť, ťažnosť, nedajú sa štiepiť, majú povrchový lesk
- voľná pohyblivosť elektrónov spôsobuje dobrú vodivosť (tepelná, elektrická)
- napr.: Cu,Fe,Al
Kovalentná väzba
- vzniká medzi 2 atómami, ktoré majú jeden alebo viac nespárených elektrónov
- väzbové elektróny patria obom zlúčeným atómom
- môže byť nepolárna (rozdiel elektronegativity je menši alebo rovný ako 1,4) alebo polárna (rozdiel elektronegativity je menší ako 0,4 a väčší ako 1,7)
- koľko kovalentných väzieb atóm tvorí, toľko je väzbový
- H — Hatóm vodíka je jednoväzbový
- Cl — Be — Clatóm berýlia je dvojväzbový, atómy chlóru sú jednoväzbové
- vysoká teplota topenia, izolanty alebo polovodiče
- napr.: diamant,kremík,tuha
Van der Waalsova väzba
- slabšie ako chemické väzby
- stabilné pri nízkych teplotách,
- napr.: molekulové kryštály, pevný dusík, CO2, benzén