Podľa odhadu asi jedna miliarda televíznych divákov na celom svete sledovala v júli 1969 s obdivom historický let Apolla 11. Pilot veliteľskej sekcie Michael Collins krátko pred štartom vyhlásil, že vyhliadky na úspešné pristátie a návrat nepokladá za „lepšie ako predtým“. Neil Armstrong, Buzz Aldrin i Collins však pri splnení úlohy uspeli. Pomáhali im pritom desiatky tisíc robotníkov, technikov, najrôznejších špecialistov i riadiacich pracovníkov, ktorí sa podieľali na programe Apollo.Vôbec neprekážalo, že bezprostredný pobyt kozmonautov na povrchu Mesiaca (výstupný otvor LM bol otvorený iba 2 hodiny a 16 minút, celkove však LM zostal na Mesiaci 21 hodín a 37 minút) bol krátky v porovnaní s tými, ktoré v programe neskôr nasledovali. Bolo to predsa po prvý raz, a podľa názoru vedenia NASA pri prvom pristátí bolo treba postupovať opatrne a čo najrýchlejšie a najbezpečnejšie overiť a predviesť všetko vybavenie i všetky postupy.

Rozpracovanie a využitie všetkých možností malo prísť neskôr.Let Apolla 11 (CSM:Columbia a LM:Eagle-Orol) pripomeňme aspoň niekoľkými slávnymi vetami, ktoré vstúpili do dejín. Keď sa veliteľská sekcia a lunárny modul na obežnej dráhe Mesiaca oddelili, Armstrong ohlásil:"Orol má krídla!" A jeho komentár okamih po pristátí: „Houston, tu je zakládňa Tranquility. Orol pristál!“ Nasledovala síce neuhladená, nobezprostredne živá odpoveď:"Rozumiem, Tranquillitas. Zaznamenali sme, že ste pristáli. Pár chlapcov z vás tu pekne zmodralo. Konečne sme si vydýchli. Veľakrát ďakujeme..." a nasledoval dlhý rozhovor o previerke jednotlivých systémov, keď medzi Mesiacom a Zemou prúdil tok laikovi nezrozumiteľných čísel, údajov i pojmov, až Armstrong opäť veľmi ľudsky komentoval svoj zoskok z rebríka LM na mesačný povrch: „Je to malý krok pre človeka, ale veľký skok pre ľudstvo.“ Na mesačnom povrchu hovoril Aldrin o jeho „veľkolepej bezútešnosti“.

Na jednej pristávacej nohe zostupového stupňa lunárneho modulu, ktorý zostal navždy na Mesiaci, je plaketa s kresbou dvoch pologúľ Zeme s textom: „Tu sa ľudia z planéty Zem po prvý raz dtkli nohami Mesiaca. Júl R.P. 1969. Prišli sme v mieri menom celého ľudstva. “Keď 24. júla 1969 veliteľská sekcia columbia na konci svojej osemdňovej cesty pristála, priviezla aj 22 kg mesačných vzoriek. Posádka musela absolvovať trojtýždňovú karanténu a potom dlhé obdobie nevyhnutného a vyčerpávajúceho cestovania po mnohých štátoch sveta.

Čo viac mohli títo traja kozmonauti urobiť pre dejiny? Ani jeden z nich sa už do kozmického priestoru nikdy nevrátil. Výzva zosnulého prezidenta Johna F. Kennedyho bola úspešne splnená a mohol začať prieskum Mesiaca.