Je väčšinou najvzdialenejšou planétou slnečnej sústavy. Dráha Pluta však zasahuje dovnútra dráhy Neptúnu (bez toho aby sa pretínali - nemôže dôjsť k ich zrážke) a preto kým je Pluto k Slnku najbližšie, je najvzdialenejšou planétou Neptún. Takáto výmena polôh sa naposledy odohrala v rokoch 1979-1999. Pluto je aj ďaleko najmenšou planétou slnečnej sústavy, je dokonca menší ako sedem najväčších mesiacov.

V antickej mytológii je Pluto (grécky Hádes) bohom podsvetia. Planéta pravdepodobne dostala svoje meno podľa toho, že je na
samom okraji slnečnej sústavy a nachádza sa v trvalom šere.

Objaviteľom Pluta bol Clyde Wiliam Tombaugh, ktorý ho zaznamenal na fotografickej platni v roku 1930 pri systematickom
snímkovaní oblohy. Vytýčil si úlohu objaviť deviatu planétu, ktorej existencia bola predpovedaná na základe nepravidelností v pohybe Neptúnu. Podobne bol podľa predpovede nájdený Neptún na základe pozorovaní nepravidelností v dráhe Urána v roku 1846. Neskôr sa ukázalo, že výpočty predpokladajúce existenciu takejto planéty boli chybné a Pluto bol objavený iba náhodou, pretože je príliš drobný a nemôže spôsobovať merateľné výchylky v dráhe Neptúnu. 

Akonáhle sa zistilo, aký je Pluto malý, začali sa špekulácie o existencií 10. planéty X. Takmer určite však desiata planéta nemôže existovať. Musela by ovplyvňovať ostatné planéty a je nepravdepodobné, že v dnešnej dobe by astronómovia vyzbrojení výkonnými prístrojmi nespozorovali akékoľvek väčšie teleso. Nakoniec, aj počítačové modely vzniku slnečnej sústavy ukazujú, že v takýchto vzdialenostiach od Slnka nemôže väčšie teleso vzniknúť.

Pluto v číslach :

• Rovníkový priemer : 2 360 km
• Hmotnosť (Zem=1) : 0,0022
• Dĺžka dňa : 6d 9h
• Dĺžka roka : 248,59 r

O 48 rokov neskôr (1978) bol objavený mesiac Charón. Pomenovaný je podľa prievozníka cez posvätnú rieku Stix, ktorý prevážal duše mŕtvych do Podsvetia. Charón je natoľko hmotný v porovnaní so samotnou planétou, že môžeme hovoriť o dvojplanéte. Šťastnou náhodou nastalo krátko po objave Charóna niekoľko vzájomných zákrytov týchto dvoch telies, takže mohli
byť zostrojené svetelné krivky a z nich určené mapy svetlých a tmavých oblastí oboch telies, rovnako ako boli zistené údaje o veľmi riedkej spoločnej atmosfére. Táto atmosféra sa periodicky vytvára a stráca sa, podľa toho či je planéta v príslní, alebo odslní.

V súčasnosti sa stále viac presadzuje názor, že Pluto s Charonom nie je regulárnou planétou, ale najväčším zástupcom transneptúnskych objektov z Kuiperovho pásu planétok. Dnes je známych niekoľko stoviek transneptúnskych objektov a ich
počet stále rastie. Priebežne sú v posledných rokoch objavované stále ďalšie telesá s rozmermi blížiacimi sa rozmerom Pluta. Keby bolo Pluto objavené dnes, len ťažko by mohlo byť zaradené medzi planéty. No z historických dôvodov zrejme zostane Pluto zaradené v rodine planét aj v blízkej budúcnosti.

Zdá sa, že nastal podobný prípad ako po objave prvej a najväčšej planétky Ceres z pásma asteroidov medzi Marsom a Jupiterom. Sprvu bol Ceres považovaný za planétu, až po objave ďalších podobných telies začalo byť jasné, že došlo
k omylu. Dnes poznáme niekoľko desaťtisícov planétok v oblasti medzi Marsom a Jupiterom. Zdá sa, že podobná oblasť sa nachádza aj za Neptúnom.