Bola to svojho času najväčšia a najvýkonnejšia elektráreň a vyrábala elektrinu pre polovicu Londýna.
Poháňal ju obrovský parný stroj. Až do začiatku 20. storočia bežali všetky veľké
elektrárne buď na parný, alebo vodné turbíny. Pretože sa elektrina začala vyrábať vo veľkom, mohla sa jej energia využívať stále širšie v priemysle aj v domácnostiach.




AKO PRACUJE PARNA TURBINA
Para vstupovala do Parsonsovej parnej turbíny vo vrchnej
časti a prechádzala dolu ventilom. Našla si cestu do nápravy lopatiek turbíny a potom sa tlačila ďalej, otáčajúc lopatky tak, ako to bolo jej úlohou. Keď para skončila na jednej
lopatke, prešla na druhú. Každá lopatka bola trochu väčšia ako predchádzajúca - lebo na získanie energie od pary ju treba nechať expandovať. Z rovnakého dôvodu je výstupný otvor pary väčší ako vstupný.

STOŽIARE A TRANSFORMÁTORY
Aby bolo možné elektrickú energiu rozviesť na
veľké vzdialenosti, najskôr sa transformuje čiže
mení na vysoké napätie (zvyčajne medzi 132 000
a 400 000 voltmi), aby sa potom zasa späť
transformovalo na nižšie napätie (medzi 110 a 240
voltmi). Na každom konci vedenia sú teda
transformátory - pri elektrárni aj pri miestnych
,podstaniciach". Používa sa striedavý prúd, pretože
jednosmemý prúd sa nedá transformovať
a neprenáša sa dobre. Systém rozvodu elektriny
navrhol americký elektrotechnický inžinier
z východnej Európy, Nikola Tesla (1856-1943).
Najbežnejším spôsobom rozvodu elektriny sú
stožiare vedenia vysokého napätia, pretože
zakopávanie podzemných vedení môže byť drahé.
Známou panorámou v blízkosti elektrárni sú
vysoké chladiace veže. Chladia vodu, používajú na
kondenzáciu pary, ktorá opúšťa turbíny, čim sa
para mení naspäť na vodu.