Jadrová energia a jadrový odpad

Jadrová energia
Každý atóm hmoty v sebe skrýva obrovské množstvo energie. Nazývame ju jadrovou, pretože je ukrytá medzi časticami jadra atómu. Jadrovú energiu môžeme získať len z niektorých atómov: uránu, plutónia, či deutéria. 1 kg deutéria vyrobí rovnaké množstvo energie, ako 3 milióny kilogramov uhlia.
jadrové štiepenie- rýchlo letiaci neutrón narazí do elektrónového obalu a keď je jadro nestabilné, rozštiepi sa na dve časti. Pri rozpade sa uvoľnia dva- tri nové neutróny, tie vniknú do jadier atómov a spustia reťazovú reakciu.

jadrová syntéza- všetky hviezdy, teda aj Slnko, získavajú svoju energiu z jadrovej syntézy.Dochádza k nej vtedy, keď sa dve alebo viac jadier atómov spojí do jedného. Napríklad na Slnku sú to jadrá vodíka, ktoré sa spájajú a vytvárajú tak jadrá hélia. Pri tomto procese sa časť hmoty "stráca" - mení sa na energiu. JADROVÁ ENERGIA
1905 Nemecký fyzik Albert Einstein dokázal, že hmota sa môže meniť na energiu.
1919 Novozélanďan Ernest Rutheford oznámil, že pozoroval premenu jadra dusíka na jadro kyslíka.
1942 Na sqashovom ihrisku chicagskej univerzity v USA postavil Talian Enrico Fermi prvý jadrový reaktor.
1991 V JET (Joint European Torus) v anglickom Oxforde prebehla prvá riadená jadrová syntéza. Rádioaktívne prvky sa rozpadajú rôznymi rýchlosťami. Polčas rozpadu je čas, za ktorý sa rozpadne polovica pôvodného množstva rádioktívneho prvku. Rôzne častice vyžarojú rozličné typy žiarenia pri svojom rozpade - častice alfa, častice beta a lúče gama.
Radiačné žiarenie.
Rádioaktívne materiály sa často uchovávajú vo vode. Voda pôsobí ako štít pohlcujúci žiarenie. Častice gama prechádzajúce cez vodu vyvolajú v nej slabé modrasté svetielkovanie.
Tento jav sa nazýva Čerenkovovo žiarenie podľa ruského fyzika Pavla Čerenkova, ktorý za jeho objav dostal Nobelovu cenu. Žiarenie rádioaktívnych látok môže byť aj smrtiace, preto sa musí s nimi narábať veľmi opatrne. Ale dá sa využiťaj na dobré účely. Kardiostimulátory majú jadrový zdroj energie, ktorý vydrží oveľa dlhšie ako obyčajné batérie. Pomocou rádioaktívneho žiarenia možno diagnostikovať i liečiť rakovinu. Urýchľovače
Pokusy dosiahnuť kontrolovanú jadrovú syntézu sa robia aj v zariadeniach nazývaných urýchľovače častíc. Urýchľovač dokáže nasmerovať elektrický výboj s výkonom 100 triliónov wattov na guľôčku deutéria veľkú ako hrášok.

Keď je zväzok častíc vystrelený, plyn sa na niekoľko bilióntin sekundy zohreje na teplotu až niekoľko miliónov stupňov Celzia- na začatie syntézy to však nestačí.

Jadrový odpad
Jadrový odpad,sú to predmety s nebezpečnou mierou rádioaktivity,najmä spotrebované palivové články z jadrových elektrární.Likvidácia jadrového odpadu je kontroverzným problémom najmä po niektorých haváriach (napríklad v Černobyle r.1986), pretože od tých čias si oveľa viac uvedomujeme možné následky výraznejšieho rádioaktívneho zamorenia.Jadrový odpad kedysi miestami ukladali do mora-napríklad v Severnom Ľadovom oceáne a v Mariánskej priekope pri Filipínach, ale po uzatvorení medzinárodných zmlúv je to dnes zakázané.Odpad z chemického spracovania vyhorených palivových článkov z jadrových elektrární a zlikvidované jadrové zbrane predstavujú veľký problém, pretože budú rádioaktívne ešte niekoľko desiatok tisíc rokov.
V americkom štáte Nové Mexiko vybudovali sklad, v ktorom by mohol byť rádioaktívny materiál uložený do r.12 000.