Blesk je mohutný iskrový výboj. Presný počet pochopiteľne nikto nezistí, ale odhaduje sa, že na našej zemeguli sa rozpúta približne 15 000 000 búrok ročne. Blesky, ktoré pri búrkach vznikajú, pozoroval človek odnepamäti. Zatiaľ, čo magnety dokážu udržať aj ťažké kusy kovu, elektrický náboj je schopný pritiahnuť len veľmi ľahké predmety. Teraz nie je divu, že po 1000 rokoch bola elektrina na okraji záujmu a pokusy s elektrickými javmi slúžili skôr na bavenie. Magnety napriek tomu našli uplatnenie najmä v kompasoch.
Dôjsť k poznaniu, že blesk je iskrový výboj, ktorým sa vyrovnajú elektrické náboje nahromadené v oblakoch, sa podarilo až v roku 1750. Bol to Benjamín Franklin (1706-1790), spisovateľ a amatérsky fyzik, ktorý urýchlil vývoj bádaní tohto javu. Ukázal, že blesk je spôsobený prudkým stretom dvoch typov elektrických nábojov, ktoré označil ako kladné a záporné. Previedol nebezpečný pokus, pri ktorom do búrkového mraku vypustil papierového draka. Pokus ukázal, že príčinou blesku je taká istá sila, aká vzniká pri trení jantáru.
Búrková činnosť je častá v horúcom počasí, kedy dochádza ku vzniku vzostupujúsich vzdušných prúdov, ktoré vysokou rýchlosťou vynášajú kvapky do oblakov vírením. Kvapky a ľadové kryštáliky získavajú elektrický náboj. Nepatrné kladne nabité kryštáliky ľadu sú vynášané hore, záporné krúpy klesajú dole. Za určitých podmienok sa teda v mraku vytvorí kladný alebo záporný elektrický náboj. Priblíži sa kladne nabitý mrak ku záporne nabitému, vznikne medzi nimi elektrické napätie, ktoré môže dosiahnuť takej mohutnosti, že sa náboje vyrovnajú iskrovým výbojom - bleskom. Priblíži sa kladne alebo záporne nabitý mrak k zemi, vytvorí sa elektrickou indukciou na povrchu opačný elektrický náboj a podobne ako medzi mrakmi, môže dôjsť k iskrovému výboju smerom od mraku k zemi alebo od zemi k mraku.
Poznáme aj mraky, v ktorých sa vytvoria opačné náboje na jeho protiľahlých okrajoch, ktoré sa môžu vyrovnať bleskom aj vo vnútri mraku. Blesk má dĺžku v priemere 2 – 3 km a trvá približne 0,001 sekundy aj menej. Výboj prudko zahreje okolný vzduch. Teplota v dráhe blesku dosahuje priemerne 20 000 °C, v určitých miestach až 35 000 °C. Rozpínanie vzduchu sa prejaví zvukom hromu. Zvuk sa však šíri pomalšie ako svetlo, takže medzi bleskom a hromom je časová medzera. Napätie medzi nabitými mrakmi, alebo nabitým mrakom a zemou sa odhaduje na desiatky až stovky miliónov voltov. Prúd ktorý vzniká pri blesku sa odhaduje v priemere na 2 000 ampérov, boli však namerané hodnoty až 20 000 ampérov.
Hromozvod (bleskozvod)
Všeobecne sa tvrdí, že blesk zasahuje vždy najvyššie položené miesta v teréne, teda stromy, stožiare, komíny, strechy domov a pod. V prevažnej väčšine je to pravda, ale sú známe aj prípady, kde blesk udrel do objektu oveľa nižšieho ako okolité budovy.
K ochrane pred účinkami blesku používame hromozvod. Hromozvod je v podstate kovová tyč, ktorá je zvodom vodivo spojená s kovovou doskou zakopanou do vlhkej zemi a po tejto dráhe odvedieme elektrický náboj do zeme. Skorej sa požíval hromozvod vysoký asi 5 metrov, lebo sa predpokladalo, že sa hrotom vytvára kužeľovitý priestor, ktorý ochráni celú, alebo aspoň väčšiu časť budovy. Ukázalo sa však, že to tak nie je a preto sa používa spoľahlivejšie tzv. hrebeňovité vedenie, ktoré tvorí väčší počet len asi polmetrových tyčí a taktiež viacej zvodov po najvyššie položených hranách budovy, na ktorom sú pripojené ďalšie časti strechy.
Guľový blesk
Vzácnym javom vyskytujúcim sa pri búrkach je guľový blesk. Máva tvar gule priemeru od niekoľko cm po niekoľko m, prejavuje sa svetielkovaním v rôznych farbách, voľne sa vznáša vo vzduchu alebo klesá nadol. Niekedy mizne výbuchom, inokedy sa ticho rozplynie. Jeho pôvod nie je dosiaľ celkom objasnený.
