Tri Malé Prasiatka

Kde bolo tam bolo, boli raz tri malé prasiatka. Tieto tri malé parsiatka sa rozhodli odísť z domu od mami, aby sa naučili ako žit v divočine.

Išli, išli až prišli k lúke. „Jééé“ zvolali prasiatka spoločne „tu si postavíme domy“. Prvé prasiatko si chcelo postaviť dom zo slamy, ktorú našlo zviazanú na lúke. Druhé prasiatko si chcelo postaviť dom z drevených prútov, ktoré si natrhalo v neďalekom lese a tretie si chcelo z ťehál, ktoré si kúpilo v malom obchode, v meste. Zatial čo stavali priplížil sa k nim vlk. „Odfúknem im tie chatrče ale až v noci“ pomyslel si a odišiel do svojej jaskyne.

Keď nastala noc a prasiatka spali, vlk sa rozhodol, že teraz je ta pravá chvíľa. Znova sa priplížil tou istou cestou. Prišiel k chalupe a nakukol do okna ale nikto tam nebol, prišiel k druhej a tam tiež nikto a nakoniec k tretej a nikto nikde. Rozhliadol sa po okolí, či ho náhodou nevideli ako prichádzal a neutiekli. Ale nikto nikde. Vracal sa späť so smútkom, že dnes hostina nebude. Keď už bol takmer pri jaskyni, zastavil ho bobor a povedal: „Išli na nejaký mejdan a vrátia sa až nadránom.“ Bobor utiekol, aby nevidel ako vlk zúri. „Zajtra večer ich dostanem.“

Keď znova nastal večer, vlk sa priplížil k chatrčiam a zistil že prasiatka sú tam. „Najprv slamenný“ povedal si vlk sám pre seba. Nadýchol sa z celej sily a vyfúkol. Slamenný dom, odletel aj s prasiatkom do dreveného domčeka, takou silou že ho rozboril. Prasiatka rýchlo utiekli do tehlového domu, kde ich privítalo tretie prasiatko. Vlk skontroloval prúdenie vetra a všimol si veľkú svietiacu gulu na oblohe. „Wow tá ale svieti“ povedal si pre seba vlk. „Mesiac nesvieti ty hlupák, ale odráža lúče slnka.“ Vlk sa obzrel a všimol si, ako bobor znova uteká. „Nemudruj ty malý škriatok“. Obrátil sa, aby sa pripravil na druhé fúknutie. Ako sa pripravoval, mesiac vyšiel celý a vlk pocítil zvláštny pocit. „Čo to je?“ pomyslel si. Mal chuť vykričať hlasivky. Práve chcel vykríknuť, ale namiesto revu zavyl. Vyl tak, že sa stromi triasli. Zlakol sa sám seba. „Musím zmiznúť.“ pomyslel si a rozbehol sa smerom k svojej jaskyni.

Keď vyšlo slnko, prasiatka si opravovali svoje domy a vlk medzitím pozeral na internete, aby sa dozvedel čo sa s ním včera v noci dialo. Dozvedel sa, že vyje vďaka mesiacu, keď je spln. Zistil, že spln je každých 29,5 dňa, keď je mesiac v nove alebo v splne a súčastne i v rovine dráhy zeme, alebo aspoň blízko nej, nastane zatmenie slnka. „Ach jaj viac toho asi nenájdem, keby som s internetom vedel aspoň trochu pracovať. Musím sa spýtať toho malého chytráka bobra.“ povedal vlk. „Volal ma niekto?“ Vlk sa otočil a všimol si bobra. „Spomeň čerta a čert za dverami“ zahundral vlk. „Mohol by si mi pomôcť s týmto? Hľadám niečo o mesiaci, ale neviem toho moc nájsť.“ povedal vlk. „No v internete sa moc nevyznám ale niečo málo viem.“ odpovedal bobor. „Viem to, že po obehnutí jednej štvrtiny dráhy vidíme ľavú polovicu mesiaca, po obehnutí ďalšej štvrtiny sa dostane mesiac medzi slnko a zem. Má k nám privrátenú svoju neosvetlenú stranu. Vtedy je v nove. Po nove začne narastať. O sedem dní po nove vidíme jeho celú pravú polovicu. O ďalších sedem dní je opäť v splne. No a to je celá veda.“ „To je jednoduché.“ povedal vlk.

„Píííp“ ozvalo sa z počítača a následne sa vypol. „Pokazená bedňa.“ povedal vlk. Keď sa vlk otočil späť, bobor tam už nebol. „Dnes v noci ich dostanem. Kým bude ďalší spln budú dávno v mojom bruchu“ pomyslel si vlk. V noci sa vybral k ich domom, ale už tam nič a nikto nebol. Ani domy ani prasiatka. „Kde sú“ povedal si vlk. „Odišli. Zľakli sa ťa. Už sú doma.“ povedal bobor. „A ja som sa tešil na hostinu. Ach jaj to je smola.“povedal vlk ale bobor tam už nebol. A odvtedy vlk už nikdy nevidel žiadne prasiatká vo svojom krásnom lese.