referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Móric
Streda, 22. septembra 2021
Blesk
Dátum pridania: 30.07.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: marika33
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 411
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 3.8
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 6m 20s
Pomalé čítanie: 9m 30s
 
Keď sa líder dostane do výšky asi 100 m nad zem, tak sa zo zeme dvíha k nemu protismerný výboj. Ak je na povrchu zeme nejaký špicatý predmet, napríklad budova s hrotom navrchu, elektrické pole je najväčšie práve v týchto miestach, a tak odtiaľto vyrazí smerom nahor samostatný výboj a dosiahne líder. Tým sa uzatvorí vodivá cesta a blesk udrie do tohoto hrotu. Preto sa počas búrky treba vyhýbať vyvýšeným miestam a osamelým stromom. Na otvorenej rovine sa treba prikrčiť tak nízko ako sa len dá, a minimalizovať kontakt so zemou. Takže v okamihu, keď sa líder spojí so zemským povrchom, je vytvorená vodivá cesta medzi oblakom a zemou, ktorá je vyplnená záporným nábojom. Teraz môže konečne záporný náboj z oblaku jednoducho vytiecť. Najskôr to urobia elektróny v spodnej časti lídra, potom z vyšších oblastí lídra, až napokon vytečie veľkou rýchlosťou všetok záporný náboj z nejakej časti oblaku. Tento hlavný úder blesku je najjasnejší a nazýva sa spätný úder. Priemer kanálu blesku je obyčajne niekoľko centimetrov, dĺžka 2 až 3 km a teplota až 25 000 °C. Veľkosť prúdu v blesku dosahuje asi 10 000 A. Pohyb lídra nadol trvá priemerne 20 milisekúnd a spätný úder trvá len 0,1 milisekundy .

Rýchle a prudké ohriatie vzduchu v oblasti kanála blesku spôsobuje jeho náhle rozpínanie, ktoré pripomína výbuch. Tento výbuch uvádza vzduch do kmitania, ktoré počujeme ako dunenie. Po pretečení elektrického prúdu kanálom teplota v kanáli náhle klesne, vzduch sa rýchlo zmršťuje a znova dochádza k jeho kmitaniu. Vzniká hrmenie. Zvukové vlny sa môžu pritom odrážať od Zeme aj od oblakov, čím sa znásobuje aj tak už dosť nepríjemný akustický jav. K hrmeniu prispieva aj výbuch zmesi kyslíka a vodíka, ktorá vzniká z vodnej pary pri prudkom zohriatí vzduchu v kanáli blesku pod vplyvom elektrického výboja. Hrmenie, ako každý zvuk, sa šíri vo vzduchu rýchlosťou asi 330 m/s. Pomocou časového oneskorenia hrmenia za zábleskom potom môžeme určiť vzdialenosť úderu blesku od nás.

Po niekoľkých stotinách sekundy od vyhasnutia spätného úderu často prichádza nadol, po už vytvorenom kanáli, ďalší líder. Je to preto, lebo prvým úderom blesku sa nedokázal vybiť celý záporný náboj oblaku. Tento druhý líder ide už bez prestávok, lebo kanál je ešte stále vodivý od predchádzajúceho úderu. Opäť sa napĺňa záporným nábojom a v okamihu dotyku so zemou sa zase objavuje spätný úder. Môžeme teda vidieť blesk ešte raz. Niekedy preskočí po tej istej dráhe päť krát, niekedy aj desať krát v rýchlom slede za sebou. Inokedy sa situácia ešte viac skomplikuje. Napríklad na niektorej zo svojich zastávok sa môže líder rozvetviť. Ako to skončí, závisí od toho, či jedna vetva lídra dosiahne zemský povrch omnoho skôr ako druhá. Pokiaľ áno, tak pri spätnom údere vytečie záporný náboj pomalšej vetvy cez rýchlejšiu vetvu a vtedy vidíme v pomalšej vetve jasný výboj smerom nadol od miesta delenia. Ak ale obe vetvy dosiahnu povrch Zeme približne naraz, tak niekedy môže dôjsť k tomu, že druhý líder pôjde pomalšou vetvou, a tak možno vidieť prvý hlavný záblesk na jednom mieste a druhý na inom.

Búrky a blesky sa nevyskytujú na Zemi rovnomerne, ale väčšinou sú sústredné do oblastí nižších zemepisných šírok, do tzv. svetových búrkových centier, medzi ktoré patrí oblasť západnej a strednej Afriky, centrálne oblasti Brazílie, Panamský prieplav a južné Mexiko a podobne. V týchto oblastiach sú lepšie podmienky na vznik oblačnej elektriny potrebnej pre vznik bleskov. To je aj príčina, prečo nie sú blesky tak časté napríklad v zime.

Vzácnym javom vyskytujúcim sa pri búrkach je guľový blesk. Máva tvar gule priemeru od niekoľko centimetrov po niekoľko metrov, prejavuje sa svetielkovaním v rôznych farbách, voľne sa vznáša vo vzduchu alebo klesá nadol. Čas jeho života je od niekoľko sekúnd po niekoľko minút. Niekedy mizne výbuchom, inokedy sa ticho rozplynie. Do budov najčastejšie vniká komínmi alebo oknami a má deštruktívne účinky, pri dotyku vznikajú popáleniny. Jeho pôvod nie je dosiaľ celkom objasnený, väčšinou sa usudzuje, že ide o istú formu existencie plazmy v atmosfére.

BLESKOZVOD

Vysoké stavby (napr. Eiffelova veža v Paríži) sú častými terčami bleskov. Kovové tyče - bleskozvody - odvádzajú elektrický prúd z blesku bezpečne do zeme.
 
späť späť   1  |   2   
 
Podobné referáty
Blesk GYM 2.9471 406 slov
Blesk GYM 2.9648 1143 slov
Blesk 2.9853 727 slov
Blesk GYM 2.9631 983 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.