Merkúr, Venuša, Zem

MERKÚR:

Je druhá najmenšia planéta v slnečnej sústave a nie je oveľa väčší ako Mesiac. Veľmi sa naň ponáša i povrchom, ktorý je podobne poznačený i malými krátermi. Tieto krátery vznikli dávno, keď bol povrch MERKURA bombardovaný z kozmu obrovskými kusmi skál. Podobne ako Mesiac ani MERKÚR nemá atmosféru. Pretože je MERKÚR veľmi blízko Slnka, je to veľmi horúca planéta. Na strane privrátenej k Slnku sa môžu teploty vyšplhať až na 425°C. Je to teplota viac než štvornásobne vyššia ako teplota vriacej vody. Povrch sa zahreje na takú vysokú teplotu preto, lebo planéta sa otáča okolo osi veľmi pomaly. Tak sú jednotlivé časti povrchu vystvené spaľujúcemu slnečnému žiaru aj po dobu troch pozemských mesiacov. MERKÚR je ťažko pozorovať zo Zeme, pretože sa na oblohe zdržuje neustále v blízkosti Slnka. V niektorých mesiacoch ho však môžeme vidieť při východe alebo západe Slnka nízko nad horizontom.

PRIESKUM MERKÚRA:

Zo Zeme sa na povrchu MERKÚRA dajú len veľmi ťažko rozoznať nejaké detaily, a to aj pomocou ďalekohľadu. Avšak v rokoch 1974 a 1975 preletela trikrát popri planéte kozmická sonda Mariner 10 a urobila tisíce snímok z tesnej blízkosti. Sondu Mariner 10 vypustili zo Zeme k Venuši v novembri 1973. Gravitácia Venuše dodala sonde potrebnú rýchlosť na dosiahnutie MERKÚRA. Bolo to po prvykrát, čo sa v kozmonautike využila táto metoda gravitačnej katapultáže.

VENUŠA:

Počas mnohých nocí sa na západnej oblohe pri súmraku zjavuje jasná hviezda. Voláme ju Večernica, no nie je to hviezda, ale planéta VENUŠA. Inokedy VENUŠA jasne žiari na východnej oblohe pri východe Slnka. Vtedy ju nazývame Zornička. Po Slnku a Mesiaci je VENUŠA najjasnejším objektom na oblohe. Je to preto, lebo sa dostáva zo všetkých planét najbližšie k Zemi. Okrem toho je VENUŠA zahalená do hustých bielych mrakov, ktoré dobre odrážajú slnečné svetlo. VENUŠA je iba o niečo menšia ako ZEM a aj ona pozostáva prevažne z kameňa a má hustú atmosféru. Ale inak sa Zemi už v ničom nepodobá. VENUŠA prdstavuje strašidelný svet nedýchateľnou atmosférou, ktorá by ľudskú bytosť rozdrvila. Teplota povrchu dosahuje viac než 480°C a tlak atmosféry je 90-krát vyšší ako na Zemi. V atmosfére zloženej prevažne z oxidu uhličitého víria mraky kyseliny sírovej. To spôsobuje, že sa v nej slnečné teplo zadržiava ako v skleníku, čo robí z VENUŠE teleso dvakrát teplejšie ako pec.

VENUŠINE FÁZY:

Zo Zeme sa na VENUŠU obiehajúcu okolo Slnka pozeráme z rôznych uhlov. Krátko ju vidíme ako plný disk, keď je práve na opačnej strane Slnka. Väčšinou však vidíme iba časť jej disku. Tento meniaci sa vzhľad VENUŠE nazývame fázy.

ZEM:

V poradí treťou planétou od Slnka je náš domov, ZEM. Určitým spôsobom je taká ako ostatné planéty. Otáča sa okolo vlastnej osi jako vlčok (raz za deň) a obieha okolo Slnka (raz za rok). Podobne ako jej vesmírni susedia, Venuša a Mars, je to teleso prevažne kamenisté. A podobne ako väčšina planét je obklopená vrstvou plynu, ktorú nazývame atmosféra. Na druhej strane však Zem je celkom odlišná od ostatných planét slnečnej sústavy. Predovšetkým je domovom miliónov a miliónov rôznych druhov rastlín a živočíchov.