2.1 Merkúr

Merkúr je najbližšou a druhou najmenšou planétou sústavy. Veľká polos dráhy Merkúra je 57 900 000 km. Planéta obehne Slnko priemernou rýchlosťou 47,87 km/s za 87,969 dňa (najkratší „rok“ v sústave). Planéta rotuje okolo svojej osi veľmi pomaly, jedna otáčka trvá 58,646 pozemských dní. Merkúr má zo všetkých planét slnečnej sústavy najväčší teplotný rozsah (vyše 600 stupňov). Vysoká hustota Merkúra, aj keď veľmi slabé, no predsa prítomné mag. pole planéty svedčia, že planéta má veľmi masívne jadro, zložené prevažne z niklu a železa. Je pravdepodobne celé alebo aspoň sčasti roztavené (inak by pomalá rotácia Merkúra nestačila na utvorenie mag. poľa). Merkúr má primalú hmotnosť na to, aby dokázal udržať silnejšiu vrstvu atmosféry. Gravitačné zrýchlenie na povrchu je 3,75 m/s2, teda iba tretina zrýchlenia na povrchu Zeme, úniková rýchlosť je 4,27 km/s. Nemá prakticky nijakú atmosféru. Vo výške 1500 km nad povrchom planéty je koncentrácia plazmy o niečo väčšia ako v slnečnom vetre, čo nasvedčuje, že planéta má magnetosféru.

2.2 Venuša

Venuša je v poradí druhou od Slnka, vzdialená od neho 108 200 000 km. Rozmerom a hmotnosťou sa zo všetkých planét najviac podobá Zemi. Priemer má 12 104 km. Okolo Slnka obieha po takmer kruhovej dráhe s rýchlosťou 35 km/s. Jeden rok na Venuši trvá 224,7 dní. Gravitačné zrýchlenie na povrchu planéty dosahuje 8,85 m/s2, úniková rýchlosť 10,35 km/s. Venuša na rozdiel od Zeme nemá mag. pole (a teda ani magnetosféru). Venuša sa okolo rotačnej osi otáča zo všetkých planét najpomalšie, raz za 243,16 dňa. Z toho vyplýva, že jeden rok je tu kratší ako jeden deň. Okrem toho sa podobne ako Urán a Pluto otáča opačným smerom (retrográdne). Venuša je po Slnku a Mesiaci najjasnejším objektom na oblohe. Povrch Venuše zakrýva hustá vrstva nepriehľadných mrakov, ktoré odrážajú 60 % slnečného žiarenia. Atmosféra Venuše sa končí vo výške 1000 km nad povrchom planéty vodíkovou korónou. Tá tvorí rozhranie medzi atmosférou planéty a medziplanetárnym priestorom. Asi 300 km nad povrchom prevláda v atmosfére hélium, nižšie je to 97 % oxidu uhličitého, 3% dusíka 0,1 % kyslíka a kyseliny sírovej, ktorá spôsobuje špinavo žltý odtieň atmosféry.

Slnečné žiarenie spôsobuje rozpad molekúl atmosféry na atómy. Cirkuláciou horných vrstiev atmosféry sú atómy unášané zo slnečnej strany Venuše na stranu odvrátenú od Slnka. Tak prichádza k ochladeniu, pričom sa opäť spájajú na molekuly. Pri tomto procese dochádza k uvoľneniu množstva žiarenia, ktoré pozorujeme ako žiariacu auróru nad nočnou stranou Venuše. Venuša má zo všetkých planét najvyššiu povrchovú teplotu. Od výšky asi 100 km nad povrchom Venuše začína teplota smerom dolu stúpať. Na povrchu dosahuje 460 až 480 stupňov. Tlak na povrchu Venuše predstavuje 90 atmosfér (teda 9 MPa). Asi 70% povrchu utvára rovinatý terén, ktorý neprevyšuje stredný polomer planéty. Rovinaté, kruhovité plochy v priemere niekoľkých 100 km pokrývajú ďalších 20% povrchu Iba 10 % povrchu tvoria pohoria.