2.3.1 Mesiac

Druhý najjasnejší objekt na oblohe je Mesiac. Náš Mesiac je 5. najväčší mesiac v sústave. Pri najväčšom zblížení je vzdialený 362 400 km. Rotácia mesiaca okolo vlastnej osi je viazaná, teda jej dĺžka sa rovná dĺžke obehu okolo Zeme, čo spôsobuje, že vidíme stále len jednu stranu. Stredný priemer Mesiaca je 3476 km, hmotnosť 7,35.1022 Kg, gravitačné zrýchlenie je 1,62m/s2, úniková rýchlosť je 2,4 km/s. Mesiac nemá mag. pole ani atmosféru (iba pseudosféru). Dnes sa predpokladá, že Mesiac vznikol zrážkou planetosimály veľkosti Marsu s mladou Zemou (pred 4,6 mld. rokmi).

2.4 Mars

Vzdialenosť Marsu od Slnka sa mení od 1,38 AU po 1,55 AU. Mars obieha okolo Slnka strednou rýchlosťou 24,13 km/s raz za 686,98 dňa. Priemer Marsu je 6768 km, teda iba niečo vyše polovičného priemeru Zeme. Jeho hmotnosť je 6,42.1023 Kg, gravitačné zrýchlenie je 3,77 m/s2 a úniková rýchlosť 5,03 km/s. Teploty na Marse sú pre jeho veľkú vzdialenosť od Slnka nižšie ako na Zemi a pre riedku atmosféru veľmi kolíšu -130 až +30 stupňov. Mars sa otočí raz za 24 h 37 min 22,66 s okolo osi. Vzdušný obal Marsa je oveľa menší a redší ako Zeme. Pri povrchu dosahuje tlak 400 až 700 Pa. V atmosfére Marsa je až 95 % oxidu uhličitého, ďalej argón, kyslík, vodná para, kryptón a xenón. Charakteristickými oblakmi červenej planéty sú žlté prachové oblaky z prachových častíc, ktoré vietor dvíha do niekoľkokilometrových výšok nad povrch.

Mars je po Zemi najvhodnejšou planétou na vznik a vývoj života. V istom období svojho vývoja v minulosti mal na to celkom dobré podmienky. No zdá sa, že boli prikrátke na vznik živej hmoty. Mars bude hlavnou planétou slnečnej sústavy, na ktorú sa v budúcnosti zameria vedecký výskum. Táto planéta poskytuje najlepšie podmienky na kolonizáciu.

2.5 Jupiter

Jupiter je s hmotnosťou 1,9.1027 Kg najhmotnejšia planéta. Od Slnka je priemerne vzdialený 5,2 AU a obehne ho s rýchlosťou 13,06 km/s za 11,86 roka. Jupiter sa formoval pravdepodobne ako hviezda. No pre malú hmotnosť sa do štádia hviezdy nikdy nedostala. Jupiter sa podobne ako Slnko skladá z vodíka a hélia v pomere 5:1. Gravitačné zrýchlenie tu dosahuje 23,64 m/s2 a úniková rýchlosť 59,48 km/h.

Pod atmosférou Jupitera sa rozkladá vodíkový oceán, kde hĺbka siaha do tretiny planéty. Jadro Jupitera je pravdepodobne skalisté, obsahuje všetky ťažké kovy. Mraky v horných vrstvách atmosféry sa pohybujú rýchlosťou až 45 000 km/h. Atmosféra je hrubá asi 4000 km. Jupiter má zo všetkých planét najsilnejšie mag. pole. Generuje ho hydromagnetické dynamo tekutého vnútra planéty. Jupiter má oficiálne 16, neoficiálne 28 mesiacov. Z mesiacov Jupitera sú pre nás zaujímavé najväčšie 4: Io (geologicky najaktívnejší v sústave), Európa, Ganymedes (najväčší v sústave) a Kalisto. Ostatné sú malé objekty zložené z vodného ľadu a skalných fragmentov.