Slnečná sústava vznikla asi pred 4,6 mld. rokov z rozsiahlej plynovo-prachovej hmloviny. Vzájomné gravitačné zhlukovanie jednotlivých častíc hmloviny postupne sformovalo centrálnu hviezdu (Slnko), deväť planét, ich 66 doteraz známych mesiacov, 6 veľkých planétok ako aj veľké množstvo menších planétok, komét a meteoroidov. Priestor medzi jednotlivými telesami sústavy nazývame medziplanetárna hmota – plyn a prach, teda zvyšky po plynovo-prachovej hmlovine, ako aj unikajúce atómy a molekuly z atmosfér planét a ich mesiacov, vyparený materiál z telies prechádzajúcich blízkym okolím Slnka i materiál uvoľňujúci sa z telies pri ich vzájomných zrážkach. Takmer celá hmotnosť slnečnej sústavy pripadá na Slnko. Obsahuje z nej 99,866%
1.1 Slnko
Je našou najbližšou hviezdou. Stredná vzdialenosť Zeme od Slnka je 149 597 892 km (teda 1 AU). Slnečné žiarenie ovplyvňuje celú slnečnú sústavu. Bez Slnka by neexistovali planéty ani život na Zemi. Slnko rozmerom a žiarením patrí k priemerným hviezdam hlavnej postupnosti, spektrálnej triedy G2V. Hmotnosť slnka je 1,989.1030 Kg, priemer 1 391 960 km. Gravitačné zrýchlenie na povrchu Slnka dosahuje 274,96 m/s2, úniková rýchlosť je 618,67 km/s
Slnko je obrovská rotujúca plynová guľa s priemernou hustotou látky 1,41 g/cm3. Teplota v strede Slnka dosahuje 19 miliónov stupňov a hustota 130 g/cm3. Slnko sa skladá zo 70 % vodíka, 2 % hélia a zvyšné 2 % pripadajú na ostatné prvky. Povrchové vrstvy Slnka nerotujú ako tuhé teleso. Na rovníku je rotačný pohyb najrýchlejší, na póloch najpomalší. Perióda rotácie klesá z 25 dní na rovníku až na 35 dní v blízkosti pólov. Naše súčasné poznatky o vnútornej stavbe hviezd nám predstavujú Slnko ako obrovskú nukleárnu pec, v ktorej sa vodík mení na hélium. Pri takejto premene sa uvoľní veľké množstvo energie. Z 1g vodíka vznikne nielen hélium, ale aj 1012 J energie.
Tento zdroj žiarivej energie Slnka produkuje už 5 mld. rokov a bude produkovať najmenej ešte raz toľko. Každý štvorcový meter povrchu Slnka vyžiari za sekundu do priestoru 62,86.106 J energie, celý povrch 3,826.1026 J. Slnečné svetlo je biele so spektrom zloženým od červenej až po fialovú.
