referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Izabela
Štvrtok, 9. decembra 2021
Vzduch okolo nás
Dátum pridania: 16.06.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Johny700
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 706
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 4.6
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 7m 40s
Pomalé čítanie: 11m 30s
 

Atmosféra je plynný obal Zeme, rozprestiera sa od povrchu Zeme až po kozmický priestor, ktorý ma hrúbku asi 1000 kilometrov. Život na Zemi bez atmosféry nie je možný. Atmosféra obsahuje tenkú vrstvu plynu – ozónovú vrstvu, ktorá filtruje škodlivé žiarenie Slnka. Obsahuje aj plyny (dusík, kyslík, oxid uhličitý, vodné pary a malé množstvo iných plynov), ktoré dýchame, tieto plyny drží po kope gravitačná sila. A slúži aj iným účelom ako napr.: rádiové vlny sa v nej môžu odrážať od vrstiev prachu do rozličných častí sveta.

Atmosféra sa skladá zo štyroch častí:
Troposféra – najspodnejšia a najhustejšia časť atmosféry. Siaha do výšky 13 km nad zemským povrchom. Obsahuje 78% dusíka, 20% kyslíka a malé množstvo vzácnych plynov. V troposfére existuje život, tvoria sa oblaky a tu prebieha väčšina procesov súvisiacich s počasím.

Stratosféra – nachádza sa nad troposférou a siaha do výšky 50 km. Je nehybná a preto v nej lietajú prúdové lietadlá. Blízko jej vrcholu sa rozprestiera ozónová vrstva, ktorá pohlcuje väčšiu časť škodlivého
ultrafialového žiarenia zo Slnka.

Ionosféra – nachádza sa nad stratosférou a siaha do výšky okolo 500 km. V tejto vrstve štiepia slnečné lúče niektoré atómy plynovna častice s nábojom – ióny. Delí sa na spodnú (mezosféru) a vrchnú (termosféru) časť . V mezosfére zhoria horniny prenikajúce atmosférou (meteority). V termosfére elektricky nabite častice niekedy zapríčinujú ožarovanie nočnej oblohy nazývané aurora (zore), teplota tu dosahuje 2 000 °C.

Exosféra – nachádza sa nad ionosférou vo výške nad 500 km a tiahne sa smerom k vesmíru do výšky niekoľko tisíc kilometrov. Všetky molekuly plynov ktoré sa tu nachádzajú, sú už na ceste do vesmíru.

Počasie
Počasím sa označuje súhrn atmosferických podmienok, ako je napr. dážď, vietor a slnečné žiarenie na určitom mieste a v určitom čase. Atmosféra sa neprestajne pohybuje. Pretože obieha okolo povrchu Zeme, jej pohyby a zmeny v nižšej vrstve (troposfére) spôsobujú rôzne druhy počasia.

Spôsob pohybu vzdušných más závisí od faktorov ako vzdialenosť od rovníka a prítomnosť pohorí a morí. Ak sa vzdušná masa pohybuje od mora ponad hory, ochladzuje sa a vodu, ktorú obsahuje, padá na zem ako dážď. Vzdušná masa pohybujúca sa z vnútrozemia neobsahuje vodu a spôsobuje suché počasie. Ak vzdušná masa zotrváva dlhý čas nad tropickými vodami, mimoriadne navlhne a ohreje sa, čo vyvoláva prudké búrky.

Počasie sa mení v pravidelných cykloch. V mnohých oblastiach je v lete teplejšie ako v zime, pretože Slnko počas dlhých horúcich dní vyžaruje viac energie. V juhovýchodnej Ázii sa monzúmové obdobie vyznačuje teplými, vlhkými vetrami od Indického oceána, ktoré spôsobuje výdatné dažde. Asi každých 10 rokov sa vyskytuje jav nazývaný El Niňo – teplota v juhovýchodnej časti Tichého oceána sa nepatrne zvyšuje, čim sa menia pohyby vzdušných más. To môže zapríčiniť sucho, prudké búrky a hospodárske katastrofy.

Dážď a sneh
Atmosféra obsahuje vodnú paru. Keď vzduch stúpa vyššie do chladnejšej sféry, vodná para sa ochladzuje a zráža do maličkých kvapôčok vody. Tieto kvapôčky vidíme ako oblaky. Výška, v ktorej je teplota atmosféry taká nízka, že sa vodná para začína zrážať na kvapôčky, sa nazýva rosný bod. Keď je teplota veľmi nízka, vodná para sa mení na drobné ľadové kryštáliky a vytvára snehové vločky. Počas sneženia sa sneh môže roztopiť a zmeniť na dažď. Sneh s dažďom je zmes čiastočne roztopeného snehu a dažďa. Dažďové kvapky môžu v oblakoch zamrznúť a vytvoriť krúpy. Krúpy sú vytvorené z mnohých vrstiev ľadu. Keď teplý vlhký vzduch prúdi ponad chladnú zem a vodná para sa zráža okolo zemského povrchu, hovoríme o padaní rosy.

Vysoký a nízky tlak, fronty
Vo väčšine častí sveta je počasie ovplyvňované oblasťami nízkeho tlaku vzduchu (cyklóny) alebo oblasťami vysokého tlaku vzduchu (anticyklóny). Niektoré z nich trvajú mesiace, napr.: bermudská anticyklóna, ktorá sa objavuje v severnom Atlantiku počas leta. Iné trvajú iba niekoľko dní alebo týždňov. V tropických oblastiach môžu byť pásy nízkeho tlaku masívne a pohybujú sa pomaly na západ. Keď nasajú teplý vzduch, vznikajú silné dažde a búrky.
Keď sa stretne masa chladného vzduchu s masou teplého vzduchu vytvorí sa front. Ak chladný vzduch ostro prenikne pod teplý vzduch, vzniká studený front. Teplý vzduch prudko stúpa, ochladzuje sa a spôsobuje silné dažde. Ak teplý vzduch stúpa pomaly, vytvára teplý front, ktorý sa vyznačuje dlhotrvajúcim miernym dažďom a mrholením.

Vietor
Vietor je pohyb vzduchu z oblastí s vysokým tlakom do oblasti s nízkym tlakom. Vietor sa nazýva podľa smeru odkiaľ fúka. Takže severný je vietor, ktorý fúka zo severu.

Globálne veterné systémy, napr.: pasáty a východné vetry, spôsobuje tepelný efekt slnka. V okolí rovníka svieti slnko takmer kolmo, a preto zem, more a vzduch sa tu najviac zohrievajú. Horúci vzduch vystupuje nahor (presne tak ako stúpa teplovzdušný balón), vyvíja sa menší tlak na zemský povrch a vytvára sa oblasť nízkeho tlaku. V chladnejších oblastiach vzdialenejších od rovníka, studený, ťažší vzduch klesá k zemskému povrchu a vytvára oblasť vysokého tlaku vzduchu. Vietor vznikne tak, že ťažší a chladnejší vzduch sa presúva ponad zemský povrch z oblastí s vysokým tlakom do oblastí s nízkym tlakom.

 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.