Fázy Mesiaca:

Mesiac nemá vlastný zdroj žiarenia. Je to tmavé teleso, ktoré svieti iba odrazeným slnečným svetlom. Povrch Mesiaca je preto vždy osvetlený iba z polovice. V čase, keď je Zem medzi Slnkom a Mesiacom, ale Slnko, Zem a Mesiac neležia na jednej priamke, na oblohe žiari plný kotúč Mesiaca. Hovoríme, že Mesiac je v splne. Každý ďalší deň po splne vidíme z osvetlenej časti mesačného povrchu menej. Po obehnutí štvrtiny svojej dráhy okolo Zeme vidíme iba ľavú polovicu osvetlenej časti mesačné p povrchu. Mesiac je v poslednej štvrti. Po prejdení ďalšej štvrtiny dráhy mesiac sa dostane medzi Slnko a &Zem. V tomto čase má k nám privrátenú svoju neosvetlenú stranu. Na oblohe ho nevidieť, je v nove. Necelé dva dni po nove zbadáme na oblohe uzučký kosáčik nového Mesiaca, ktorý s pribúdajúcimi d/nami stále narastá. O 7 dní po nove uvidíme z osvetleného povrchu Mesiaca celú pravú polovicu. Mesiac je v prvej štvrti. A o ďalších 7 dní je opäť Mesiac v splne. Vystriedanie všetkých 4 mesačných fáz nazývame lunáciou. Veľkosť Mesiaca v lunácii zvykneme označovať jeho vekom. V nove je vek Mesiaca 0,0 dňa, v prvej štvrti približne 7,4 dňa, v splne 14,8 dňa, v poslednej štvrti 22,1 dňa. Stačí, ak si zapamätáme, že jednotlivé fázy v lunácii nasledujú približne za sebou po 7 dňoch. Slabé zjasnenie neosvetlenej časti mesačného povrchu, popolavý svit, vidieť niekoľko dní v okolí novu. Popolavý svit vzniká osvetlením povrchu Mesiaca odrazeným slnečným svetlom od Zeme. Práve okolo novu je Zem pre Mesiac v úplnku a intenzívne osvetľuje jeho nočnú stranu. Popolavý svit je veľmi slabý. Mesiac odráža iba 7% dopadajúceho žiarenia zo Zeme, a len časť z neho sa nakoniec vráti späť na povrch Zeme.