Fotoaparát

Pri fotografovaní navždy získame spomienku na prchavý okamih. Technika odstránila väčšinu problémov pri fotografovaní. Existujú automatické fotoaparáty riadené mikročipom, ktoré sa samé zaostria, nastavia potrebné údaje a previnú film po každej snímke. Alebo sú aj jednoduché fotoaparáty na jedno použitie, ktoré sa po vyvolaní filmu odhodia. Všetky fotoaparáty fungujú podobne. Keď stisnete spúšť, otvoríte na zlomok sekundy uzávierku, a tak sa do tmavého vnútra fotoaparátu dostane cez objektív svetlo. V tej chvíli svetelné lúče v komore vytvoria na filme citlivom na svetlo obrátený obraz toho, čo vidíte. Pri vyvolaní filmu sa dokončia chemické zmeny, ktoré sa začali dopadom svetla na film, vznikne negatív a pozitívnym spracovaním v zväčšovacom prístroji získate obrázok toho, čo ste fotografovali.

Časti fotoaparátu

Okom fotoaparátu je objektív- sústava sklených šošoviek. Sklo šošovky fotoaparátu je vytvarované tak, že sa svetelné lúče lámu dovnútra. Stretávajú alebo sústreďujú sa kúsok za šošovkou v mieste nazývanom ohnisko. Odstup od predmetu závisí od ohniskovej vzdialenosti objektívu- vzdialenosti medzi stredom sústavy šošoviek a ohniskom. Väčšina manuálnych fotoaparátov sa dá zaostriť krúžkom na objektíve, ktorý sústavu šošoviek posúva dopredu alebo dozadu a automatické fotoaparáty sa zaostrujú samočinne. Pri bežnom fotoaparáte je ohnisková vzdialenosť štandardného objektívu asi 50mm a zorný uhol asi 45 stupňov. Veľa fotoaparátov je vybavených vymeniteľnými objektívmi s rôznymi ohniskovými vzdialenosťami, alebo možno na ich objektíve ohniskovú vzdialenosť meniť (hovorí sa im zoom).

Aby snímka nebola veľmi svetlá alebo tmavá, musí na film pôsobiť správne množstvo svetla. O to sa postaráme správnym nastavením clony a uzávierky. Clona v strede zložených šošoviek sa skladá zo vzájomne sa prekrývajúcich listov, ktoré môžu vytvoriť malý alebo veľký otvor. Čím väčšie je clonové číslo, tým je otvor menší. Uzávierka, ktorá sa otvára, aby vpustila svetlo na film, je umiestená medzi šošovkou a filmom. Čas, v ktorom zostane otvorená, je takzvaný čas uzávierky. Môže mať rozpätie od jednej štvortisíciny sekundy až po niekoľko minút. Krátke časy sa používajú pri fotografovaní pohybujúcich sa predmetov. Dlhšie časy sa používajú pri fotografovaní nedostatočne osvetlených scén bez pohybu. Väčšina moderných fotoaparátov má zabudovaný elektrotechnický expozimeter, ktorý zostavuje kombinácie clony a času podľa osvetlenia predmetu a druhu filmu. Aj keď niektorým citlivým filmom stačí svetlo žiaroviek, zvyčajne treba použiť elektronický blesk. Blesk musí byť synchronizovaný s uzávierkou, pri väčšine bleskov je to automatické.

Ako fotoaparát využíva svetlo

Keď stisnete spúšť, predmet, ktorý vidíte v hľadáčiku, sa zobrazí na filme v okamihu, keď sa otvorí uzávierka a vpustí dnu svetlo prechádzajúce cez objektív. Film je pokrytý emulziou, ktorá chemicky reaguje na svetlo. Filmy sú na svetlo rôzne citlivé. Citlivosť filmu je uvedená na škatuľke a cievke v ASA alebo v stupňoch DIN. Čím vyššie číslo, tým je film citlivejší.

Spracovanie čiernobieleho filmu

V tmavej komore sa film ponorí do vývojky, kvapalnej chemickej zmesi, v ktorej sa film vyvolá ako negatív. Označuje sa tak preto, lebo je najtmavší na miestach, kam dopadlo najviac svetla- a naopak. Kým s filmom začneme pracovať na svetle, musíme ho ustáliť v ustaľovači. Pri zväčšovaní sa vypratý a usušený negatív vloží do zväčšovacieho prístroja, zväčší sa na požadovanú veľkosť a zaostrí sa na bielu papierovú podložku. Podložka sa nahradí fotografickým papierom, ktorý je pokrytý citlivou vrstvou a naň sa bielym svetlom krátko premieta zväčšený negatív. Pretože tmavé oblasti na negatíve prepustia menej svetla, sú na výslednej fotografii svetlé- a naopak. Po exponovaní sa fotografia vyvolá a ustáli rovnako ako negatív. Farebné filmy prechádzajú podobným procesom.