O guličkovom pere

Pred vynálezom plniaceho pera roku 1884 muselo ľudstvu viac ako jedno tisícročie stačiť na písanie dobre orezané brko. Guľôčkové pero prvý raz zostrojil v tridsiatich rokoch 20. storočia v Budapešti maďarský umelec a novinár Ladislav Biro. Biro začiatkom 2. svetovej vojny emigroval a svoju púť ukončil v Argentíne. Ešte počas vojny pero s pomocou svojho brata Georga (chemika) zdokonalil a v Buenos Aires začal jeho hromadnú výrobu. Roku 1944 predal autorské práva jednému zo sponzorov. Ten začal pero dodávať spojeneckému letectvu. Biro zmizol do neznáma, no jeho pero sa udomácnilo na celom svete.

Francúzska firma BiC predáva na celom svete viac ako 12 miliónov guličkových pier denne. Každým perom s jemným hrotom sa napíše viac ako 3,5 kilometra písma. Perom so strednou veľkosťou špice napíšete riadok asi o kilometer kratší.

O kalkulačke

Počítadlo, ktoré pravdepodobne vzniklo pred niekoľkými tisícmi rokov v Číne, bolo vlastne prvou kalkulačkou a v Ázii sa ešte vždy hojne používa. Ráta sa tak, že sa posúvajú koráliky po drôtenej osnove. Francúz Blaise Pascal si dal prvý patentovať mechanický sčítací stroj roku 1647, keď mal len 24 rokov. Stroj mal systém do seba zapadajúcich otáčajúcich sa ozubených koliesok. Nemec Gottfried Liebniz tento stroj vylepšil roku 1673. Neprekonateľným sčítacím strojom bol analytický stroj, ktorý v tridsiatich rokoch 19. storočia navrhol, ale nikdy nepostavil, profesor Cambridžskej univerzity Charles Babbage. Jeho stroj mohol teoreticky robiť všetky matematické úkony, a roku 1843 pani Ada Lovelaceová vydala programy určené pre tento stroj. Išlo o predchodcu dnešných počítačov.

Moderná vrecková kalkulačka je rovnako výkonná ako počítač zo sedemdesiatich rokov, ktorý zabral celú jednu miestnosť. Najmenšie kalkulačky pracujú na batériu veľkosti pilulky, alebo na slnečnú energiu. Obdivuhodné schopnosti kalkulačky spočívajú v kremíkovom čipe s veľkosťou 6 milimetrov štvorcových. Vojde sa do neho pol miliónov elektrických signálov, ktoré predstavujú čísla spojené s výpočtom. Môže sa odohrávať až 400 000 operácii za sekundu.

O počítači

Počítače prišli na svet v 19. storočí ako sčítacie stroje. Dnes vedia urobiť oveľa viac, ako len sčítať- riadia napríklad práčky, roboty alebo lietadlá. Majú pamäť, do ktorej sa vojde neuveriteľné množstvo informácií, a dajú sa naprogramovať aj tak, že ,,myslia“. Počítač myslí tak, že stále vyberá z dvoch možností, aby dospel k logickému výsledku. Správa sa tak, aj keď rieši zložitý matematický výpočet, pomáha nájsť voľné miesta v lietadle, alebo hrá šachovú partiu. Hoci môže myslieť len v medziach svojho programu, vie vyhodnotiť obrovské množstvo informácií oveľa rýchlejšie ako ľudský mozog. V sedemdesiatich rokoch boli tieto prístroje oveľa väčšie a pomalšie. Naproti tomu moderné počítače sú veľké ako príručný kufrík a môžu urobiť milión operácií za sekundu.

O rozhlase

Roku 1888 nemecký fyzik Henrich Hertz prvýkrát predviedol, ako sa dá prenášať elektrická energia cez priestor. V rokoch 1894 až 1896 vyvinul taliansky vedec Guglielmo Marconi novú metódu: pomocou Hertzových vĺn vysielal signály v Morseovej abecede. Jeho metóde sa začalo hovoriť bezdrôtová telegrafia. Do roku 1901 Marconi zdokonalil svoj prístroj natoľko, že posielal telegrafické signály z Cornwallu cez Atlantik do St. John´s na Newfoulande. Na Štedrý deň 1906 istý kanadský inžinier uskutočnil prvé rádiové vysielanie na svete zo štátu Massachusetts v USA, ktoré začuli na lodiach v okruhu 160 kilometrov. Volal sa Reginald Aubrey Fessenden a prišiel na to, ako spojiť signály z mikrofónu s elektromagnetickou vlnou. Táto metóda dostala názov rádio. Na začiatku si poslucháči museli nasadiť slúchadlá. Neskôr slúchadlá nahradili reproduktory. Pravidelné vysielanie pre verejnosť sa začalo až roku 1920 z rozhlasových staníc Pittsburghu a Detroitu. Roku 1934 americký inžinier Edwin H. Amstrong príjmač zdokonalil a koncom päťdesiatych rokov miesto objemných elektroniek nastúpili kompaktné tranzistory.

Keď v rádiu počúvate koncert naživo, počujete hudbu skôr ako ľudia v koncertnej miestnosti. Tento úkaz nastáva preto, že rádiové vlny prenášajú zvuk do vášho bytu rýchlosťou svetla. Zvukovým vlnám trvá cesta k poslucháčom v koncertnej miestnosti dlhšie.

O telefóne

Na svete sa dnes používa viac ako 500 miliónov telefónnych prístrojov. Za vyše 100 rokov od chvíle, keď si roku 1876 škótsky vynálezca Alexander Graham Bell dal patentovať prvý telefón, zmenil jeho prístroj od základu spôsob komunikácie vo svete. Dnes prenášajú telefónne siete nielen zvuk, ale aj obraz a písané informácie pomocou káblov- alebo bez nich pomocou mikrovĺn. S výbornou počuteľnosťou sa dá telefonovať z jedného konca sveta na druhý, pričom sa zvuk oneskorí o jednu sekundu. Nadnárodné spoločnosti môžu dokonca uskutočňovať videokonferencie, keď riaditelia z rôznych svetadielov hovoria spolu prostredníctvom obrazovky.

O televízií

Aj keď sa televízia pokladá za vynález 20. storočia, jej počiatky siahajú do osemdesiatych rokov 19. storočia. Úvahy o vysielaní obrazu sa po prvýkrát objavili krátko po vynáleze telefónu. Ak možno na veľkú vzdialenosť vysielať hlas, prečo nie aj obraz?

Od začiatku bolo jasné, že obraz sa nedá poslať ako celok, a spôsob, ako ho rozdeliť a následne zložiť, navrhol roku 1884 nemecký vynálezca Paul Nipkow. Použil krútiace sa kotúče s dierami na rozloženie a následné zloženie čiernobieleho obrázku. Roku 1906 ruský vedec Boris Rosing vytvoril prvý veľmi primitívny televízny systém. Experimentálne vysielania sa začali v Amerike roku 1928, ale prvý použiteľný systém vytvoril výstredný škótsky vynálezca John Logie Baird v Londýne. Roku 1929 otvoril prvé televízne štúdio.

O niekoľko rokov Braidlov kotúčový systém nahradila prvá fungujúca elektronická kamera, ktorú roku 1931 zostavil americký fyzik ruského pôvodu Vladimír Zworykin. Prvé televízne vysielanie trikrát do týždňa začala v Berlíne roku 1935 v spolupráci s Bairdom nemecká spoločnosť Fernseh. Britská BBC začala verejné vysielanie roku 1936. S farebným vysielaním začali experimentovať v Spojených štátoch roku 1951. Káblová televízia začala vysielať v päťdesiatych rokoch v Spojených štátoch. Podieľali sa na nej komerčné spoločnosti programami pre svojich predplatiteľov. Dovoľuje väčšie množstvo kanálov ako éterom.

V Anglicku a v Európe sa káblová televízia presadila až v osemdesiatych rokoch. Niekedy je súčasťou káblovej televízie aj satelitné vysielanie, keď sa programy prenášajú cez družicu na tanierové antény do ústrednej stanice určitej spoločnosti, a tá ich káblom posiela svojim zákazníkom. Medzi ďalšie televízne systémy, ktoré sa začiatkom deväťdesiatych rokov zaviedli alebo testovali, patrí mikrovlnová televízia, prenáša až 60 staníc na krátke vzdialenosti, televízia s vysokým rozlíšením obrazu, ktorá používa viac ako 1200 obrázkových riadkov a priame družicové vysielania na malé domáce družicové antény. Pri tomto spôsobe musia spoločnosti signál kódovať, aby mohol vysielanie sledovať len predplatiteľ.