Premietanie obrazov na stenu a laterna magica

Premietanie obrazov na stenu
1802. Francúzsky fyzik Jacques Alexandre
César Charles vynašiel epidiaskop.Pomocou
tohto prístroja sa dali zväčšene premietať
na bielu stenu obrazy nepriehľadných
predmetov.Charlesova konštrukcia využíva
sylný zdroj svetla, osvetľujúci predmet, ktorý
sa mal zobraziť.Od premetu odrazené slvetlo
sa pomocou projekčného zrkadla otočilo do
horizontálnej polohy a pomocou objektívu
zobrazilo zväčšený predmet na niekoľko
metrov vzdialenej stene.Bolo to významné
zlepšenie – dovtedy sa dali premietať iba
priehľadné obrazové predlohy. Laterna magica
Laterna magica – prvý projektor obrázkov
1665. Dánsky matomatik tomas Walgenstien
vynašiel laternu magiku, a tým aj umenie
premietania.O šesť rokov neskôr túto
´´magickú lampu´´ opísal jezuitský páter
Athanasius Kircher v druhom vydaní svojho
diela Ars magna lucit et umbrae.Urobil to
však ešte pomerne nepresne.Odvtedy sa
neprávom označuje za jej objaviteľa.
Walgensteinov prístroj mal už všetky podstatné
Konštrukčné prvky neskorších diaprojektorov:
zdroj svetla,reflektor,šošovku,sklenú tabuľku s
priesvitným obrazom,ktorý sa má premietnuť,
a premietaciu stenu, na ktorú sa obraz premieta
Aj vnútorná konštrukcia, hoci ešte len v hrubom
vypracovaní, sa dosť podobala premietacím
prístrojom, aké sa vyrábali v neskorších časoch:
na spoločnom podstavci bol namontovaný kryt
lampy a projekčná hlava so šošovkou ako
samostatná jednotka.laterna magica si čoskoro
získala velkú popularitu a rozšíriva sa po krajine.
Zo začiatku sa premietali tieňové obrázka a
nápisy povistrihované z papiera.Prístroj začali
postupne využívať najme vedci a vojaci, lebo
na ňom mohli pri prednáškach premietať texty.