Isaac Newton 1642-1727

Isaac Newton sa narodil vo Woolstrhope neďaleko Londýna na Nový rok 1642. Po smrti nevlastného otca žil spolu s matkou, starou mamou, jedným nevlastným bratom a dvomi nevlastnými sestrami. Učitelia ho na strednej škole príliš nechválili: žiak Newton bol podľa nich „lenivý a nepozorný“ a často sa pochytil so spolužiakmi. No už od malička konštruoval bicykle, ďalekohľady, modely hodín, veterné mlyny a venoval sa aj hľadaniu kameňa mudrcov.

Už v štrnástich rokoch mal zriadené chemické laboratórium. Okrem chémie sa zaujímal o mechaniku a o všetky neobyčajné vynálezy. Najviac sa tešil darčekom typu kladivá, sekery a rozličné iné náradia. Neskôr riaditeľ školy Stokes, ku ktorému sa Newton presťahoval, rozoznal Isaacove vlohy a naliehal na matku, aby financovala jeho štúdiá na univerzite. Pred odchodom na univerzitu sa však stihol zasnúbiť s dievčaťom, ktoré si nikdy nevzal za ženu, ale aj po dlhých rokoch ju občas navštívil, aj keď ona už bola dávno vydatá. Ako 18 ročný začal študovať v Cambridge a mal sa stať duchovným. Náhodou však zriadili prírodovednú fakultu a stal sa profesorom matematiky. Newton rozvíjal metódu, že prijať môžeme len dôkladne overenú hypotézu.

Dá sa povedať, že z neposlušného chlapca sa v Cambridgea vykryštalizoval na filozofa a génia. V roku 1665 sa však Newton vrátil domov, pretože v Cambridgea zúril mor. A práve vtedy vznikla legenda o jablku. Jeden jesenný deň si po prechádzke sadol pod jabloň. Odrazu začal fúkať vietor, zachvel konármi a na zem spadlo niekoľko jabĺk. Na oblohe Newton zbadal žiariť Mesiac. Po dlhých úvahách, ktoré vraj podnietila udalosť s jablkami, o dráhe, dostredivej a príťažlivej sile Mesiaca a planét, Newton zistil, že celú sústavu drží pokope jediná abstraktná, matematická sila, gravitácia. Už nie sú potrebné nijaké hypotézy, lebo každá jednotlivá častica hmoty, podlieha zákonom príťažlivosti a pohybu. Čo sa mu však nepodarilo, bolo vypočítať dráhu Mesiaca, aj keď vedel vypočítať hocijaký výsledok na 50 desatinných miest doslova za pár sekúnd.

Po návrate na univerzitu sa začal dôkladnejšie zaoberať alchýmiou a gravitáciou. Neskôr sa začal zaoberať pohybom Zeme okolo Slnka. Celé dni trávil iba štúdiom. Newton bol samotár, uzavretý, ale vznešený, humánny a vľúdny človek. K vrcholu svojej kariéry, sa priblížil slávnym dielom Matematické princípy prírodnej filozofie. Toto dielo patrí k tým málo knihám, ktoré pretvorili ľudské myslenie a zmenili svet, dokonca sa považuje za najlepšiu vedeckú knihu, ktorá bola kedy napísaná. Newton sa pokladá za zakladateľa súčasnej metodiky vedy. Roku 1705, ho kráľovná Anna povýšila do šľachtického stavu. Napriek veľkej sláve zostal po celý život skromný a jednoduchý. Zomrel vo veku 85 rokov a sníva svoj večný sen vo Westmister Abbey. Bol prvým vedcom, ktorému sa dostalo tejto pocty.

James Watt 1736-1819

Škótsky fyzik a vynálezca. Narodil sa v roku 1736 v Greenocku a zomrel 1819. Bol považovaný za „priateľa baníkov“. Zostrojil parný stroj so všestranným použitím. Veľkou mierou prispel k zmenám v priemysle a doprave. O parnom stroji sa hovorili stáročia, ale ani spoločenské pomery a vhodné konštrukcie mu nedovolí zrodiť sa skôr ako v poslednej tretine 18.storočia. V textilnej výrobe sa začali využívať stroje. Vtedy nebol však pre ne dostatok energie. Na pohon už nestačila sila zvierat, vetra (veterné mlyny), vody (vodné kolesá), bola využívaná až do krajností. Bolo jasné, že musí prísť nový stroj. Bol vyvinutí z parného stroja a zostrojil ho James Watt.

James Watt sa vyučil za mechanika na glasgowskej univerzite, kde opravoval a zostrojoval mechanické pomôcky. Do rúk sa mu dostal Newcomenov ohňový stroj (atmosferický parný stroj. Bol to nedokonalý vynález, ktorý nevedel nik opraviť. Watt ho opravoval ale piest po niekoľkých dňoch zastal. O tom, že to bol nedokonalý vynález svedčí, že mal kotlík ako čajník, valec mal vŕtanie sotva 5 cm a zdvih piesta bol 15 cm. Watt teda zasvätil celý život zdokonaľovaniu tohto stroja. V rokoch 1769 – 1784 dostal Watt štyri patenty za ďalšie zdokonalenie parného stroja. Parný stroj čerpal pôvodne vodu z baní, čo bol vtedajšej dobe problém. Použil ho na pohon iných strojov na sprostredkovanie – poháňal vodné kolesá a tie až potom poháňali továrenské zariadenia. Parný stroj s univerzálnym použitím mal široké uplatnenie. Postavený do trupu lode sa stal prvým samohybným dopravným prostriedkom. V rokoch 1791 – 1840 stúpla v Anglicko ťažba uhlia štvornásobne a výroba surového železa až dvadsaťnásobne. Keď prišiel na myšlienku zhotoviť stroj ako dvojčinný s kondenzátorom a roku 1781 urobil premenu z priamočiareho pohybu na točivý pohyb, mohol sa parný stroj stať motorom, ktorý potreboval priemysel. Watt po celý život vyrábal len nízkotlakové parné stroje. Tvrdil, že sú bezpečnejšie ako vysokotlakové.