Albert Einstein 1879-1955

Túžil pokračovať ďalej v štúdiu a zamestnať sa ako asistent na univerzite, no univerzitná dráha mu zostala na krátky čas zatvorená. Oveľa priaznivejšie podmienky mu prinieslo získanie švajčiarskeho štátneho občianstva. Veľkou oporou v jeho každodennom zápase mu bola jeho priateľka Mileva Maričová. Pochádzala zo srbskej rodiny a Albert sa s ňou zoznámil počas štúdia v Zürichu. Neskôr s ňou uzavrel manželstvo a mal dve deti, dcéru a syna. V tom čase je však už Albert zamestnancom patentového úradu a členom prírodovedeckej spoločnosti v Berne. Tu sa začína Albertova vedecká práca. Po tom, čo vedeckému a akademickému kruhu predstavil svoju prácu o špeciálnej teórii relativity a o novom určení rozmerov molekúl, získal doktorát.

V roku 1908 sa stal docentom na univerzite v Berne. Karty sa v jeho živote obrátili a doterajší nezáujem o jeho názory bol vystriedaný veľkým pochopením a ohlasom vo vedeckých a akademických kruhoch. Profesorské miesto mu poskytla univerzita v Zürichu a záujem prejavili aj ďalšie. V rokoch 1911-1912 pôsobil ako profesor teoretickej fyziky na fakulte Nemeckej univerzity v Prahe. Jeho vedecká činnosť v oblasti fyziky postupne vzbudila záujem v akademických kruhoch celej Európskej spoločnosti.
Zlomovým bodom v jeho živote bol rok 1916, kedy oficiálne prezentoval svoju všeobecnú teóriu relativity. Teória bola všeobecne prijatá a akceptovaná. Otvorila Einsteinovi cestu k veľkému uznaniu a sláve. V roku 1922 mu bola udelená Nobelova cena za fyziku za rok 1921. Otvorili sa mu dvere do kruhov najvplyvnejších a najvzdelanejších ľudí vtedajšej doby.

Teória relativity

V svojej špeciálnej teórii relativity sa snažil dokázať, že čas a priestor sú relatívne. Tieto pôvodne metafyzické absolútne hodnoty nahradil absolútnou hodnotou rýchlosti svetla. Z toho potom odvodil nové transformačné zákony. Vo všeobecnej teórii relativity odmieta aj absolútne ponímanie pohybu.

Starý dlh

Tak aký skromný bol jeho slávny život, tak skromne a s tichosťou odchádzal z tohto sveta s nádejou, že ľudstvo raz bude schopné ceniť si hodnotu života. ,, Smrť je len stará vina, ktorú konečne splatíme. Človek pri tom robí inštinktívne všetko pre to, aby tento okamih odsunul. Je to hra, ktorú príroda s nami hrá. Pri lúčení sa s týmto zvláštnym svetom ma smrť trocha predbehla. To však nič neznamená. Pre nás veriacich fyzikov má delenie na minulosť, prítomnosť a budúcnosť iba význam ilúzie."
Albert Einstein zomrel 18. apríla 1955. Po krátkom a jednoduchom obrade jeho telo spopolnili a rozsypali na neznámom mieste, tak ako si to prial.


Ampére Jean Marie 1775-1836

Geniálne dieťa so zázračnou pamäťou. V trinástich študoval diela najvýznamnejších európskych matematikov v latinčine. Ešte nemal dvadsať, keď ovládal prakticky spamäti celú rozsiahlu Diderotovu a d'Alembertovu Encyklopédiu. Odvážny a úspešný matematik, fyzik, chemik, filozof. Súčasne však aj plachý, nepraktický, depresívny človek a nešťastný manžel. To všetko bol Jean Marie Ampére, meno ktorého nesie jedna zo siedmych základných fyzikálnych jednotiek. Narodil sa pred 230 rokmi, 22. januára 1775 v Poleymieux pri Lyone.

Jeho otec Jean Jacques bol zaujímavý človek. Úspešne sa živil obchodovaním a mal veľký záujem o filozofiu, literatúru a vedu všetkého druhu. V časoch, keď iní počúvajú rozprávky, čítal synovi dielo G. Buffona, tvorcu teórie o vzniku Zeme a vývoji organizmov vrátane človeka. Aj neskôr neúnavne vyučoval sám svojho syna. Ako Ampére spomínal, nikdy ho do ničoho nenútil, preto sa v jeho prítomnosti cítil dobre. Jean Jacques zhromaždil veľa kníh. Tie Ampére miloval, zaujalo ho prakticky všetko počnúc Rousseaom a končiac rímskymi básnikmi. Čo však čítal naozaj systematicky - dokonca podľa abecedy - bola už spomínaná Encyklopédia. Jeho otca, v tom čase už sudcu, však jeden z miestnych jakobínov nechal v roku 1793 nezmyselne popraviť (volal sa Chevalier a sám potom skončil pod gilotínou). Ampére prežíval veľkú depresiu. Na milované rovnice sa nemohol dlhé mesiace ani pozrieť. Nezanevrel však na ne. Prvá v tom čase uznávaná vedecká kniha, ktorú Ampére napísal, mala názov Matematická teória hier.

Ampére sa teda najradšej venoval matematike, živil sa však najmä vyučovaním fyziky a chémie. V roku 1801 sa stal profesorom fyziky v Centrálnej škole v Bourgu, od roku 1805 pôsobil na parížskej Polytechnickej škole. Členom Inštitútu, z ktorého neskôr vznikla Francúzska akadémia vied, sa stal v roku 1814 za vedecké práce v teórii diferenciálnych rovníc. V tom čase takisto ako prvý definoval molekulu ako zhluk atómov. Od roku 1820 môžeme zaznamenať jeho stúpajúci záujem o výskumy vzájomného pôsobenia elektrického prúdu a magnetizmu, ku ktorým ho inšpirovali pokusy dánskeho fyzika Hansa Oersteda. Ampére napríklad zistil, že dva rovnobežné vodiče sa vzájomne priťahujú, keď v nich prúd tečie rovnakým smerom, a odpudzujú, keď tečie protiľahlým smerom. Tento pokus ukazoval váženým francúzskym akademikom.