referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Henrieta
Pondelok, 28. novembra 2022
Najznámejší fyzici sveta
Dátum pridania: 16.10.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: SimonBA
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 103
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 11.7
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 19m 30s
Pomalé čítanie: 29m 15s
 
Ako 23-ročný sa preto rozhodol prvýkrát opustiť domovinu. Odišiel do Bologne a na univerzite začal študovať kánonické právo. A keďže nadšenie pre astronómiu a matematiku mu zostalo, chodil aj na nepovinné prednášky z týchto predmetov. Upútal ho hlavne výklad hvezdára Maria de Novaru, ktorému asistoval pri jeho početných pozorovaniach. Pri spoločnom pohľade na oblohu našli prvé rozpory s Ptolemaiovými predpoveďami. Zatiaľ však nešlo o nič prevratné.

Medzitým sa strýkovi Lukášovi podarilo presadiť jeho voľbu za kanonika. Opäť bez diplomu sa Mikuláš vracia späť do Poľska. No tentoraz chcel školu stoj čo stoj dokončiť, a preto požiadal biskupstvo o možnosť druhej cesty do Talianska. Sľúbil pritom, že okrem práva sa bude venovať aj medicíne, aby mohol liečiť členov kapituly. Tentoraz zakotvil na univerzite v Padove. Záverečné skúšky však zložil vo Ferrare, kde ho v roku 1503 promovali za doktora cirkevného práva. V tom istom roku dokončil v Padove štúdium medicíny.

Po štúdiách sa vrátil do sídla svojej kapituly vo Fromborku. V dôsledku postupu v cirkevnej hierarchii sa viackrát sťahoval, no nikdy už neprekročil poľské hranice. Venoval sa aj medicínskej praxi, bol známy široko-ďaleko. Jeho vášňou však zostala astronómia. Najvyššie veže všetkých miest, v ktorých pôsobil, si prebudoval na observatóriá. V nich trávil voľný čas. Sám si zhotovil prístroje na pozorovanie, ktoré po Kopernikovej smrti venovali veľkému astronómovi Tychovi de Brahe. V roku 1514 napísal prvú odbornú prácu - Malý komentár. Útla, rukou písaná knižočka sa dostala do rúk len niekoľkým Mikulášovým priateľom. Skrývala sedem hypotéz, ktoré neskôr spôsobili astronomickú revolúciu. Okrem iného tam stálo: „Pohyb nebeskej oblohy, ktorý denne pozorujeme, je pohybom zdanlivým, zrkadlí sa v ňom pohyb Zeme okolo svojej rotačnej osi. Zdanlivý pohyb Slnka medzi hviezdami počas roka vzniká v skutočnosti obiehaním Zeme okolo Slnka. Zem sa teda jednak otáča okolo svojej osi a jednak obieha okolo Slnka.“

Kopernik si však uvedomoval, že tieto hypotézy treba rozpracovať a hlavne matematicky podložiť. Už nasledujúci rok začal pracovať na svojom vrcholnom diele O obehu nebeských sfér. Písanie však bolo zdĺhavé a vyžiadalo si takmer 30 rokov. V posledných rokoch mu pomáhal nemecký profesor matematiky menom Rheticus. Práve on prevzal dozor nad tlačou knihy. No keďže musel na istý čas odísť do Lipska, spoľahol sa na luteránskeho teológa a matematika zvaného Osiander. Ten však z obavy, aby kniha nepobúrila cirkevnú vrchnosť, vložil do nej príhovor, v ktorom Kopernikovu sústavu nazýva hypotézou, ktorá nemusí byť pravdivá.

Kniha napokon vyšla v roku 1543. Traduje sa, že prvý výtlačok dostal Kopernik len niekoľko hodín pred smrťou. Katolícka cirkev bola ku knihe spočiatku zhovievavá. Nebrala ju totiž vážne. No keď sa na ňu začalo odvolávať stále viac učencov, neváhala ju v roku 1616 umiestniť na index zakázaných diel s odôvodnením, že ide o falošnú pytagorovskú doktrínu odporujúcu všetkému božskému. Vyškrtla ho z neho až v roku 1828.


Galileo Galilei  1564-1642

Galileo Galilei sa narodil 15. februára 1564 v Pise. Tam aj vyštudoval a už ako 25-ročný vyučoval na katedre matematiky. Neskôr pôsobil na katedre matematiky na Univerzite v Padove. Veta E pur si muove! (A predsa sa točí!), je jednou z najslávnejších na svete. Vyslovil ju jeden z najväčších vedcov Galileo Galilei v súvislosti s cirkevným zákazom Kopernikovej heliocentrickej teórie. Z iniciatívy pápeža Jána Pavla II. bola v lete 1981 vymenovaná komisia na posúdenie Galileovho prípadu. Tá pripravila pápežovi podklady pre jeho rehabilitáciu. 31. októbra 1992 ju po 350 rokoch oficiálne predniesol Ján Pavol II. Včera od Galileovej smrti uplynulo 360 rokov. Nebol len teoretikom, ktorý sa zaoberal fyzikálnymi vlastnosťami hmoty a ich pohybu (pohybom telies na zemi, voľným pádom, v oblasti mechaniky ho zaujala šikmá veža v Pise). Bol aj vynálezcom. Skonštruoval termoskop, geometrický a vojenský kompas. Vynašiel mikroskop a skonštruoval ďalekohľad, ktorý bol výsledkom kombinácie dvoch šošoviek, spojky a rozptylky. Zväčšoval tridsaťnásobne a napokon ho prerobil na veľký prístroj vhodný na astronomický výskum.

Medzi prvé Galileove objavy patria štyri mesiace Jupitera. Vypočítal aj fázy Venuše. Nezávisle od zistení iných astronómov pozoroval množstvo stálic a krátery na Mesiaci, ale aj slnečné škvrny a zisťoval rotáciu Slnka. Roku 1611 sa v Ríme stal členom Accademia dei Lincei a venoval sa pozorovaniu slnečných škvŕn. Úspech v Ríme ho podnietil presadzovať Kopernikov heliocentrický model slnečnej sústavy. Galileo si písal so svojím rovesníkom Keplerom. Iný ich rovesník, skvelý pozorovateľ Tycho de Brahe, sa nestal kopernikovcom, ale jedným z jeho prvých kritikov. Kepler takisto považoval Kopernikov systém za nepresný a spresnil ho zavedením pohybu po elipsách. Kým Tychov de Brahe systém mal bližšie k Ptolemaiovmu, Keplerov bol kopernikovský.
 
späť späť   2  |  3  |   4  |  5    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.