referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Sergej
Utorok, 22. októbra 2019
Teória Veľkého tresku + stručné dejiny astronómie
Dátum pridania: 22.05.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: emiceha
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 5 475
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 16.3
Priemerná známka: 2.93 Rýchle čítanie: 27m 10s
Pomalé čítanie: 40m 45s
 

Astronómia je veda zaoberajúca sa pozorovaním a vytvetľovaním udalostí odohrávajúcich sa mimo Zeme a jej atmosféry. Skúma vznik, vývoj, stavbu, rozloženie, pohyb a vzájomné interakcie vesmírnych telies a ich sústav. Astronómia sa taktiež zaoberá fyzikálnymi a chemickými vlastnosťami objektov, ktoré môžu byť pozorované na oblohe, rovnako ako aj procesmi, ktoré ich vyvolávajú. Astronómia sa delí na niekoľko ďalších vied, ktoré skúmajú vesmír zo špecifickejších hľadísk, medzi nimi aj astrometria, astrofyzika, kozmológia, planetológia, stelárna, galaktická a extragalaktická astronómia a ďalšie.

Stručné dejiny

V ranom období sa astronómia zaoberala pozorovaním a predpovedaním pohybov objektov viditeľných voľným okom. Rigveda spomína 27 súhvezdí súvisiacich s pohybmi Slnka aj s 12 zvieratníkovými sekciami oblohy. Starovekí Gréci sú autormi niekoľkých významných príspevkov v oblasti astronómie, okrem iného definície sústavy jasností hviezdnych objektov. Biblia obsahuje množstvo zmienok o pozíciách Zeme vo vesmíre a vlastnostiach hviezd a planét, z ktorých väčšina je viac poetická ako literárna; pozri biblická kozmológia. V roku 500 Aryabhata predstavil matematický systém, ktorým zaviedol pohyb Zeme okolo vlastnej osi a zvažoval pohyby planét vo vzťahu k Slnku.

V stredovekej Európe astronómia poväčšine stagnovala, aj keď v Arabskom svete sa jej darilo. V neskorom 9. storočí islamský astronóm al-Farghani rozsiahlo opísal pohyb nebeských telies. Jeho práca bola preložená do latinčiny v 12. storočí. V neskorom 10. storočí bolo blízko Teheránu v Perzii (dnešný Irán) vybudované obrovské observatórium, a to vďaka astronómovi al-Khujandimu, ktorý pozoroval sériu astronomických prechodov Slnka cez kulminačný bod, čo mu dovoľovalo vypočítať nejasnosti ekliptiky. Podobne v Perzii Omar Khayyam uskutočnil reformu kalendára, ktorá bola presnejšia než juliánska a priblížila sa presnosťou ku gregoriánskej.

V časoch renesancie, Mikuláš Kopernik navrhol heliocentrický model Slnečnej sústavy. Jeho prácu obhájil, rozšíril a opravil Galileo Galilei a Johannes Kepler. Galileo pridal do svojich pozorovaní zlepšenie pomocou teleskopu. Kepler bol prvý, kto vymyslel systém, ktorý správne opisoval detaily pohybov planét okolo Slnka nachádzajúceho sa v strede. Kepler však neuspel pri formulovaní teórie stojacej za jeho zákonmi. Až Newtonov objav nebeskej dynamiky a jeho gravitačné zákony konečne vysvetlili pohyby planét. Newton tiež vymyslel reflekčný teleskop.

Hviezdy boli zaradené medzi vzdialené objekty. S objavom spektroskopie bolo dokázané, že sú podobné nášmu Slnku, ale so širokým rozsahom teplôt, hmotností a veľkostí. Existencia našej galaxie, Mliečnej cesty, ako oddelenej skupiny hviezd bola dokázaná iba nedávno, v 20. storočí, spolu s existenciou ďalších galaxií a čoskoro potom aj rozpínaním vesmíru objavené v pohybe galaxií od nás. Kozmológia počas 20. storočia urobila obrovské pokroky so svojím modelom Veľkého tresku, ktorý silno podporovali dôkazy poskytované astronómiou a fyzikou, akými sú kozmické mikrovlné reliktové žiarenie, Hubblov zákon a kozmologická hojnosť prvkov. Astronómia v staroveku sa zameriavala prevažne na zistenie presnej polohy nebeských objektov a na zavedenie vhodného kalendára najmä pre hospodárske úkony (siatie, žatva). Spolu s ňou mala veľký význam aj astrológia. Mnohí astronómovia boli zároveň aj astrológmi.

Sumerská astronómia
Hlavný článok: Sumerská astronómia
O astronomických poznatkoch Sumerov je pomerne málo správ. Vieme že pred viac ako 5000 rokmi pomenovali už niektoré súhvezdia zvieratníka (napr. Škorpión), ich mená sa používajú dodnes, a skatalogizovali najjasnejšie hviezdy. Všimli si, že sa cez ne premieta pohyb Slnka, planét a Mesiaca po oblohe. Boli pravdepodobne prvými, ktorí zostavili kalendár. Od Sumerov prevzali mytologické predstavy bohov putujúcich po nebi aj ostatné národy.

Staroegyptská astronómia
Hlavný článok: Staroegyptská astronómia
Staroegyptská civilizácia uzrela svetlo sveta na sklonku 4. tisícročia pred Kr. V astronómii tohto národa hralo veľkú úlohu náboženstvo. Niektoré významné nebeské objekty (napr. slnko) považovali za bohov. Egypťania spočiatku používali lunárny kalendár, ale neskôr prešli k solárnemu. Najdôležitejšiu úlohu hrala hviezda Sírius. Vždy, keď vychádzala nad obzor, Níl sa rozvodňoval. Začínalo obdobie záplav a staroegyptský nový rok. Egypťania poznali málo súhvezdí. Oblohu mali rozdelenú na severnú a južnú časť. 365-dňový rok a 24-hodinový deň ostali po starovekých Egypťanoch až dodnes.

Babylonská astronómia
Hlavný článok Babylonská astronómia
Babylončania boli skvelými astronómami. Ich poznatky prevzali všetky národy, ktoré sa zaujímali o prírodné vedy, z ich blízkeho ale aj vzdialenejšieho okolia. Väčšina babylonských astronomických textov bola napísaná v rokoch 650-50 pred Kr. Boli vryté do hlinených tabuliek a nazývajú sa astronomické diáre. Zapisovali do nich východy a západy Slnka a Mesiaca, významné body v obehoch planét, ich polohu (aj polohu Mesiaca) vzhľadom ku hviezdam, východy a západy Síria, dátumy slnovratov a rovnodenností, záznamy o počasí a rôzne významné udalosti. Babylončania prevzali kalendár od Sumerov. Neskôr prešiel viacerými úpravami. Babylonský nový rok nezačínal v zime, ale na deň jarnej alebo jesennej rovnodennosti. Babylončania zaviedli aj zvieratníkový systém 12 súhvezdí, cez ktoré prechádza Slnko a pomenovali niekoľko hviezd, ktorých mená sa zachovali dodnes.

 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.