Telefón

Za vyše 100 rokov od chvíle, keď si v roku 1876 škótsky vynálezca Alexander Graham Bell dal patentovať prvý telefón, zmenil jeho prístroj od základu spôsob komunikácie. V Bellovom prístroji sa zvukové kmity ľudského hlasu premieňali priamo na elektrické impulzy, ale reprodukcia bola veľmi slabá, najmä na dlhšie vzdialenosti. Roku 1877 Bellov prístroj zdokonalil Edison. Edison vyrobil nový mikrofón pre telefón A.G.Bella. Edison vo svojom mikrofóne použil kúsky uhlíka, aby došlo ku kontaktu, ktorého odpor sa menil podľa tlaku zvukových vĺn. V Bellovom prístroji malo slúchadlo len jednu časť, do ktorej sa buď hovorilo alebo sa ňou počúvalo. Edison tieto dve časti oddelil. AKO FUNGUJE TELEFÓN
Telefónne slúchadlo obsahuje vysielač v dolnej časti a prijímač v hornej časti. Slúchadlo leží na kolískovom spínači spojenom s ústredňou. Keď slúchadlo zdvihneme, uhlíkovými zrnami alebo elektromagnetmi v mikrofóne začne prechádzať elektrický prúd. Zvukové vlny hlasu rozochvejú tenkú membránu v mikrofóne. Táto vibrácia spôsobí, že sa membrána podľa sily zvuku silnejšie alebo slabšie dotýka uhlíkových zŕn. Ako membrána vibruje, tak prúd v mikrofóne kolíše, pretože čím viac uhlíkové zrná stlačíme, tým viac prúdu nimi prejde. Prúd kopíruje zvukové vlny. Prichádzajúce signály idú do elektromagnetu za membránou v prijímači. Pulzujúci prúd spôsobí, že magnet membránu priťahuje a odpudzuje nepravidelne. Vibrácie membrány vydávajú rovnaké zvuky, ako vstupujú do mikrofónu. V moderných telefónnych prístrojoch sa už uhlíkové zrná nepoužívajú, ale princíp zostáva podobný. PRENOS PRÚDU
Na vytvorenie obvodu medzi telefónnym vysielačom a prijímačom sú potrebné dva drôty-vodiče. Niektoré káble obsahujú tisíce dvojíc drôtov. Vo väčšine medzimestských vedení medzi ústredňami sa dnes používajú koaxiálne káble, v ktorých je signál uzavretý, aby sa zabránilo jeho slabnutiu a rušeniu. Každý koaxiálny kábel má centrálny medený drôt s vonkajším medeným vodičom, ktorý ho obaľuje ako rukáv. Až do sedemdesiatych rokov sa väčšina hovorov prenášala ako elektrické signály zodpovedajúce hlasovým vibráciám. Hovorí sa im analogové signály, pretože sú analogické – štruktúrou podobné zvuku. Neskôr sa začal analógový systém nahrádzať systémom digitálnym. Tým sa väčšina rušení a skreslení odstránila.
VOĽBA ČÍSLA
Ak zdvihneme slúchadlo, uzavrieme tak okruh do ústredne a vykrútením čísla pošleme po linke séiru elektrických impulzov.

Staršie telefónne ústredne majú automatický elektromechanický spínací mechanizmus, pomenovaný po Američanovi Almonovi Strowgerovi. Strowger ho vynašiel roku 1888. Nové telefónne ústredne sú elektronické. Pri vykrúcaní čísla vydáva telefónny prístroj počuteľné tóny a spojenie urobia obvody so zabudovanými mikročipmi, ktoré tóny rozlíšia. S výbornou počuteľnosťou sa dá telefonovať z jedného konca sveta na druhý, pričom zvuk sa oneskorí o necelú sekundu. Medzi moderné vynálezy, ktoré to umožňujú patria-kozmické družice, mikročipy, laserové lúče. Dnes okolo Zeme obieha asi 130 družíc., ktoré na mikrovlnách prenášajú správy z jednej pozemnej stanice na druhú. Krúžia nad planétou na tzv. geostacionárnej obežnej dráhe vo výške 36 000 km a pretože sa pohybujú rovnakou rýchlosťou ako bod na rovníku, zostávajú zavesené stále nad tou istou oblasťou. Mikrovlny prenášajúce správy sa vysielajú z pozemných staníc na družice pomocou obrovských tanierových antén, z ktorých niektoré majú priemer až 30 metrov. Mikročipy na družiciach zosilňujú prenášaný signál. Priniesli aj jasnejšiu a rýchlejšiu komunikáciu tým, že umožnili rýchle zmeny potrebné na posilnenie telefonických správ digitálnym prenosom. Lasery zasa umožňujú použitie káblov z optických vláken t.j. sklených nitiek prenášajúcich digitálnu správu rýchlosťou svetla. Za vyše 100 rokov od chvíle, keď si v roku 1876 škótsky vynálezca Alexander Graham Bell dal patentovať prvý telefón, zmenil jeho prístroj od základu spôsob komunikácie. V Bellovom prístroji sa zvukové kmity ľudského hlasu premieňali priamo na elektrické impulzy, ale reprodukcia bola veľmi slabá, najmä na dlhšie vzdialenosti. Roku 1877 Bellov prístroj zdokonalil Edison. Edison vyrobil nový mikrofón pre telefón A.G.Bella. Edison vo svojom mikrofóne použil kúsky uhlíka, aby došlo ku kontaktu, ktorého odpor sa menil podľa tlaku zvukových vĺn. V Bellovom prístroji malo slúchadlo len jednu časť, do ktorej sa buď hovorilo alebo sa ňou počúvalo. Edison tieto dve časti oddelil. AKO FUNGUJE TELEFÓN
Telefónne slúchadlo obsahuje vysielač v dolnej časti a prijímač v hornej časti. Slúchadlo leží na kolískovom spínači spojenom s ústredňou. Keď slúchadlo zdvihneme, uhlíkovými zrnami alebo elektromagnetmi v mikrofóne začne prechádzať elektrický prúd. Zvukové vlny hlasu rozochvejú tenkú membránu v mikrofóne. Táto vibrácia spôsobí, že sa membrána podľa sily zvuku silnejšie alebo slabšie dotýka uhlíkových zŕn. Ako membrána vibruje, tak prúd v mikrofóne kolíše, pretože čím viac uhlíkové zrná stlačíme, tým viac prúdu nimi prejde. Prúd kopíruje zvukové vlny.

Prichádzajúce signály idú do elektromagnetu za membránou v prijímači. Pulzujúci prúd spôsobí, že magnet membránu priťahuje a odpudzuje nepravidelne. Vibrácie membrány vydávajú rovnaké zvuky, ako vstupujú do mikrofónu. V moderných telefónnych prístrojoch sa už uhlíkové zrná nepoužívajú, ale princíp zostáva podobný. PRENOS PRÚDU
Na vytvorenie obvodu medzi telefónnym vysielačom a prijímačom sú potrebné dva drôty-vodiče. Niektoré káble obsahujú tisíce dvojíc drôtov. Vo väčšine medzimestských vedení medzi ústredňami sa dnes používajú koaxiálne káble, v ktorých je signál uzavretý, aby sa zabránilo jeho slabnutiu a rušeniu. Každý koaxiálny kábel má centrálny medený drôt s vonkajším medeným vodičom, ktorý ho obaľuje ako rukáv. Až do sedemdesiatych rokov sa väčšina hovorov prenášala ako elektrické signály zodpovedajúce hlasovým vibráciám. Hovorí sa im analogové signály, pretože sú analogické – štruktúrou podobné zvuku. Neskôr sa začal analógový systém nahrádzať systémom digitálnym. Tým sa väčšina rušení a skreslení odstránila.
VOĽBA ČÍSLA
Ak zdvihneme slúchadlo, uzavrieme tak okruh do ústredne a vykrútením čísla pošleme po linke séiru elektrických impulzov. Staršie telefónne ústredne majú automatický elektromechanický spínací mechanizmus, pomenovaný po Američanovi Almonovi Strowgerovi. Strowger ho vynašiel roku 1888. Nové telefónne ústredne sú elektronické. Pri vykrúcaní čísla vydáva telefónny prístroj počuteľné tóny a spojenie urobia obvody so zabudovanými mikročipmi, ktoré tóny rozlíšia. S výbornou počuteľnosťou sa dá telefonovať z jedného konca sveta na druhý, pričom zvuk sa oneskorí o necelú sekundu. Medzi moderné vynálezy, ktoré to umožňujú patria-kozmické družice, mikročipy, laserové lúče. Dnes okolo Zeme obieha asi 130 družíc., ktoré na mikrovlnách prenášajú správy z jednej pozemnej stanice na druhú. Krúžia nad planétou na tzv. geostacionárnej obežnej dráhe vo výške 36 000 km a pretože sa pohybujú rovnakou rýchlosťou ako bod na rovníku, zostávajú zavesené stále nad tou istou oblasťou. Mikrovlny prenášajúce správy sa vysielajú z pozemných staníc na družice pomocou obrovských tanierových antén, z ktorých niektoré majú priemer až 30 metrov. Mikročipy na družiciach zosilňujú prenášaný signál. Priniesli aj jasnejšiu a rýchlejšiu komunikáciu tým, že umožnili rýchle zmeny potrebné na posilnenie telefonických správ digitálnym prenosom. Lasery zasa umožňujú použitie káblov z optických vláken t.j. sklených nitiek prenášajúcich digitálnu správu rýchlosťou svetla.