Teplo
Bežným spôsobom prenosu energie je konanie práce. Ak je v nádobe uzavretý plyn a my zatlačíme na piest, ktorý túto nádobu uzatvára a posunieme ho, konáme prácu. Ak je nádoba tepelne izolovaná (to znamená, že si nevymieňa energiu s okolím), plyn v jej vnútri sa v dôsledku posunutia piestu zohreje (o koľko presne sa zohreje nám hovorí prvý termodynamický zákon). V prípade plynu v nádobe však môžeme zvýšovať energiu plynu aj iným spôsobom, dodaním tepla (Pozn.). Dosiahneme to napríklad vtedy, ak budeme steny nádoby ohrievať. To spôsobí, že ich teplota sa zvýši a molekuly tvoriace stenu budú mať vyššiu energiu. Molekuly plynu s menšou energiou potom pri zrážkach so stenami časť energie ich molekúl prevezmú. Tento mikroskopický proces nazývame výmena tepla.
Teplo – je miera energie, ktorú pri tepelnej výmene odovzdá teplejšie teleso chladnejšiemu. Keď teleso prijíma energiu vo forme tepla, jeho vnútorná energia stúpa.
Prenos tepla - kdekoľvek, kde je teplotný rozdiel, prebieha prenos energie vo forme tepla vedením, prúdením alebo žiarením z teplejšieho na chladnejšie miesto. Prenosom tepla sa zvýši vnútorná energia, ako aj teplota atómov na teplejšom mieste. Prenos prebieha pokiaľ sa nevyrovnajú teploty a nedosiahne stav nazývaný stavom tepelnej rovnováhy.
Vedenie tepla (Kondukcia): Vedenie tepla je najčastejší spôsob šírenia tepla v pevných telesách. Porovnať látky podľa ich tepelnej vodivosti umožnuje veličina súčiniteľ tepelnej vodivosti. Hustejšie látky sú zvyčajne lepšími vodičmi tepla, výbornými vodičmi tepla sú kovy. Takéto látky nazývame tepelnými vodičmi. Látky, ktoré teplo vedú veľmi slabo, nazývame tepelné izolanty - veľký význam majú napríklad v stavebníctve (pri izolácii budov). Vedenie tepla sa uplatňuje predovšetkým v tuhých telesách, ktprých rôzne časti majú rôznu teplotu. Teplo sa vedením šíri tiež v kvapalinách a plynoch, kde se však uplatňuje tiež prenos tepla prúdením.
Prúdenie tepla (Konvekcia): Dochádza k nej v plynoch i kvapalinách. Konvekcia je založená na tom, že hustota látky sa významne mení s teplotou a preto keď majú jej rôzne oblasti rôznu teplotu, dochádza k prirodzenému prúdeniu (konvekcii) a následne premiešavaniu a vyrovnávaniu teplôt. Konvekciu môžeme pozorovať napríklad v hrnci s vodou pri zohrievaní na sporáku, kde zohriata a ľahšia voda stúpa a dole ju nahrádza chladnejšia voda z vyšších vrstiev kvapaliny. V beztiažovom stave rozdiel hustôt nespôsobí pohyb častí kvapaliny, takáto prirodzená konvekcia vtedy preto neprebieha.
Žiarenie tepla (Radiácia): Tepelné žiarenie je elektromagnetické žiarenie z objektu, ktoré je jednoducho spôsobené jeho teplotou. So zvyšujúcou sa teplotou sa rýchlo zväčšuje a takisto sa zväčšuje aj jeho frekvencia. Na rozdiel od predchádzajúcich spôsobov, žiarenie nevyžaduje prítomnosť nejakého média, ktoré by prenos tepla zabezpečila - uskutočňuje sa aj vo vákuu. Žiarením je prenášaná napríklad energia zo Slnka na Zem, časti tepla sa Zem vlastným žiarením zbavuje.
Pozn.: Okrem 1. termodynamického zákonu neexistuje žiadna definícia tepla! Ak by sme však chceli 1. zákon považovať za definíciu tepla, tak by vlastne prestal byť zákonom. Preto sa predpokladá akási intuitívna znalosť tohto pojmu. V skutočnosti je pojem tepla zbytočný. Je to len pomenovanie pre energiu, ktorá sa preniesla spôsobom, ktorý nazývame ohrev. Obdobný paradox bol/je aj ohľadom Newtonovho silového zákona. Newtonov zákon je vlastne tiež akoby definícia sily. Pretože sa silou mocou chcela presadiť predstava, že Newtonov zákon je naozaj zákon, zaviedol sa pre časovú deriváciu hybnosti pojem zhybnenie (alebo moment hybnosti či podobne), ktorým sa dosiahlo logické zdôvodnenie zákonosti zákona. (Radšej pomlčať o správnom pochopení bežnými učiteľmi fyziky na stredných školách). Konali sa rôzne pedagogické konferencie, kde desiatky prednášateľov, ktorým bolo jasné, že ide o zákon hovorili, ako sa majú tieto pojmy používať. Nakoniec som našiel asi jedinú zaujímavú formuláciu, že ak ich chceme považovať za zákony (1. termodynamický, Newtonov)
