Sonda Mars Express zaznamenala dôkazy o prítomnosti veľkej plochy zmrznutej vody na planine zvanej Elysium. Rozmery ľadového mora sú cca 800 km x 900 km, priemerná hĺbka je 45 m.
Mesiace
Mars má dva mesiace: väčší Phobos (v preklade strach) a menší Deimos (v preklade hrôza). Sú malé a majú značne nepravidelný, „zemiakovitý“ tvar.
Výskum
Marsu sa v poslednej dobe dostáva veľkej pozornosti. Dokazujú to aj posledné misie vesmírnych sond k tejto planéte. Aj v minulosti sa venovalo jeho výskumu veľa vedcov, v minulom storočí dokonca prevládalo presvedčenie, že na Marse je vyspelá civilizácia. Neskôr však pozorovania a hlavne výpravy vesmírnych sond túto teóriu úplne odsúdili na zánik. Na Marse sa však nachádza voda v polárnych čiapočkách, kedysi dokonca tiekla i po jeho povrchu. Preto sa vedci pokúšajú nájsť odpoveď na otázku, či v minulosti nemohol na Marse predsa len život existovať, aj keď v tej najprimitívnejšej forme. Vyvrcholením výskumu Marsu by malo byť už mnohokrát odkladané pristátie človeka na Marse, s naposledy stanoveným dátumom okolo roku 2020.
Pokusy o prelet (1960-1964)
Sovietsky zväz odštartoval v oknách 1960, 1962, 1964 celkom 7 sond, z ktorých sa 4 nedostali ani na cestu k Marsu a so zvyšnými bolo na ceste prerušené spojenie. USA vyslali roku 1964 2 sondy Mariner (3 a 4), z ktorých s jednou bolo prerušené spojenie a druhá odoslala 22 snímok Marsu.
Prelety a prvé oblety (1969-1971)
USA pripravili pre obidve okná tohto obdobia dve sondy. Marinery 6 a 7 preleteli okolo planéty vo vzdialenosti 3430 km, odoslali 400 snímok a skúmali zloženie atmosféry. Ďalšie tri sovietské sondy opäť havarovali, ale roku 1971 sa vydali na cestu sondy Mars 2 a Mars 3, z ktorých každá sa skladala z orbitálnej a povrchovej sondy. Obidva orbitálne moduly mapovali povrch od decembra 1971 do augusta 1972. Povrchová časť sondy Mars 2 dopadla tvrdo na Mars, ale Mars 3 pristál mäkko a 20 sekúnd po pristáti vysielal. Na obrázku nebolo nič rozoznať, čo podporilo špekulácie o kvapalnom povrchu. Napriek tomu tieto dve sondy boli prvé, ktoré dosiahli povrch Marsu. Mariner 8 havaroval, ale snímky orbitálnej sondy Mariner 9 sa stali základným kameňom pre plánovanie ďalších amerických misií.
Prvý veľký nápor (1973-1975)
Mars 4-7
Pre rok 1973 si Američania dali pauzu. Oproti tomu Sovieti pripravili 4 sondy Mars 4-7 (2 družice a 2 povrchové sondy). So sondou Mars 6 sa stratilo spojenie pri zostupe, Mars 4 a 7 úplne minuli planétu. Iba Mars 5 odoslal niekoľko snímok skôr ako sa s ním stratilo spojenie.
Viking 1, 2
Pohľad z povrchového modulu Vikinga
USA vyslali v roku 1975 dve sondy, ktoré sa skladali z obežnej a povrchovej časti. Všetky časti možno označiť za úspešné. Celkom odoslali 55000 snímok. Orbitálne moduly zmapovali celý povrch s rozlíšením 100 m a regionálne oblasti až 30 m. Dlhodobé záznamy povrchových modulov sú základom pre marsovskú klimatológiu.
Pokus o návrat na Mars
Misia Fobos (1988)
Po dlhej pauze vo výskume sa ako prvý spamätal Sovietsky zväz, ktorý roku 1988 zorganizoval špeciálnu misiu pre výskum mesiaca Marsu Fobos. S jednou sondou bolo stratené spojenie na ceste a s druhou po odoslaní iba niekoľkých snímok.
Mars Observer (1992)
USA pre návrat zvolili komplexnú a drahú sondu Mars Observer, ktorá však stroskotala krátko pred dosiahnutím obežnej dráhy. Táto havária viedla k prehodnoteniu ďalších misií, čo viedlo k programu dvoch lacných sond (jedna družica a jedna povrchová sonda) každé štartovacie okno.
