Mars 96
Rusko s pomocou niektorých európskych krajín chcelo už v roku 1994 vyslať sondu k Marsu, ale došlo k zdržaniu a štart sa uskutočnil až v roku 1996. Kvôli poruche na nosnej rakete sa však zrútila do Tichého oceánu.

Mars Global Surveyor
Nová americká misia bola Mars Global Surveyor, ktorá zopakovala niektoré experimenty zo strateného Mars Observeru. Napriek tomu, že kvôli chybnému vyklopeniu slnečných panelov trvalo brzdenie s pomocou atmosféry trocha dlhšie, je sonda stále funkčná (2005) a mapuje povrch s rozlíšením 15 metrov a vďaka novej technológii môže s rozlíšením 0,5 m rozoznať povrchové sondy. Štart sondy: 7. november 1996; na obežnej dráhe od 12. septembra 1997

Mars Pathfinder
rover Sojouner
Povrchová sonda Mars Pathfinder si so sebou niesla aj rover Sojouner, ktorý skúmal zloženie kameňov v okolí sondy a komunikoval cez ňu so Zemou. Štart sondy: 4. december 1996; pristátie 4. júla 1997; prerušenie spojenia 27. septembra 1997

Neúspechy a minimálne misie (1998-2001)
Sonda Nozomi je spomenutá v ďalšom okne.

Mars Climate Orbiter a Mars Polar Lander
V rámci plánu dvoch misií odštartovala roku 1998 orbitálna sonda Mars Climate Orbiter, ktorá mala skúmať počasie a dianie v atmosfére. Druhou sondou bol Mars Polar Lander, ktorý mal pristáť v polárnej oblasti a počas pristátia uvoľniť dva penetrátory (Deep Space 2), ktoré sa mali veľkou rýchlosťou zavŕtať do povrchu a skúmať hlbšie vrstvy. Jedno riadiace stredisko sondy Mars Climate Orbiter počítalo v míľach a druhé v kilometroch. Sonda sa kvôli tomuto nedorozumeniu dostala do hustejších vrstiev atmosféry a zhorela. Na sonde Mars Polar Lander bola technická porucha a sonda sa zrútila.

Mars Odyssey 2001
Pre rok 2001 sa pôvodne počítalo tiež s dvoma sondami, ale po predchádzajúcom neúspechu bol povrchový modul zakonzervovaný a bude použitý pre misiu Fenix v roku 2007. Sonda Mars Odyssey nesie ďalšie experimenty stratené na veľkej sonde Mars Observer ako štúdium radiácie a chemického zloženia. Kamera sondy má horšie rozlíšenie ako pri sonde Mars Global Surveyor, ale zaberá väčšie územie. Sonda funguje ako retranslačná stanica pre povrchové sondy. Väčšina dát z misie MER prichádza práve cez ňu, ďalšia časť cez MGS a iba malá časť je vysielaná priamo na Zem.

Druhý nápor (2003)

Nozomi
Japonská Sonda Nozomi odštartovala už v roku 1998, ale pre poruchu nosiča sa nedostala na potrebnú dráhu a spotrebovala veľa paliva. Aby sa jej podarilo pri Marse zabrzdiť, bolo rozhodnuté využiť menej náročný prílet v roku 2003. Môžeme ju teda počítať k celkom 5 sondám, ktoré mali v tomto období Mars skúmať. Bohužiaľ v kritický okamih zážehu nebolo so sondou naviazané spojenie a tá iba bez úžitku preletela okolo.

Mars Express
Misia Európskej kozmickej agentúry zahŕňala orbitálny modul a povrchovú sondu Beagle 2, ktorá mala pomocou mechanickej ruky skúmať pôdu vo svojom okolí. So sondou Beagle 2 nebolo po plánovanom pristáti nadviazané spojenie. Orbitálna sonda Mars Express potvrdila výskyt vodného ľadu v polárnych oblastiach.

Mars Exploration Rover 2003
Misia zahrňuje dva rovery: Opportunity a Spirit. Spirit pristál 4. januára 2004 v kráteri Gusev a Opportunity 25. januára 2004 na pláni Meridiani.