- zariadenie produkujúce elektrinu pomocou chemických reakcií medzi jeho zložkami. Najbežnejším typom je zinkovo-uhlíková batéria so suchými článkami. Používa sa napríklad vo vreckových baterkách. Má zinkový obal vyplnený vlhkou vodivou pastou a v strede je uhlíková tyčinka. Keď sa batéria zapojí do obvodu, elektróny tečú od záporného pólu batérie do spotrebiča a nazad ku kladnému pólu. Keď sa chemikálie svojou vzájomnou reakciou spotrebujú, batéria prestane fungovať – vybije sa. Automobilové batérie (akumulátory) obsahujú olovené platne, pričom jedna z nich je pokrytá oxidom olovnatým. Obe platne sú ponorené do kyseliny sírovej. Výsledkom chemických reakcií medzi platňami a kyselinou je elektrina poháňajúca štartér motora a zapaľovanie. Keď motor beží, batéria sa dobíja elektrinou z generátora. Prvú batériu vynašiel v r. 1799 taliansky fyzik Alessandro Volta. Podľa neho bola pomenovaná jednotka elektrického napätia – volt. V r. 1938 sa na území Iraku našli nádobky pochádzajúce asi z r. 50 pred n. l. Na voskových zátkach boli zavesené medené tyčinky a v nádobách bola kyselina. Keď reagovala s kovovými tyčinkami, produkovala napätie asi dva volty. Úplne to stačilo na galvanické pozlacovanie a postriebrovanie.