Ponorka je plavidlo schopné plavby pod vodnou hladinou, často v pomerne veľkých hĺbkach, kde je vylúčený pohyb potápačov. Vojenské ponorky sa po prvý krát začali širšie používať počas prvej svetovej vojny. Civilné ponorky sa používajú hlavne na vedecké výskumy v hĺbkach príliš veľkých pre potápačov.

Vojenská ponorka má zväčša cigarovitý tvar, pri plavbe na hladine má vynorenú iba úzku palubu a vežu. Ponorenie a vynorenie umožňujú zabudované nádrže, ktoré sa pri ponáraní napĺňajú vodou, dokým sa ponorka nedostane do hĺbky, v ktorej nestúpa ani neklesá a zostáva v požadovanej hĺbke. Môže sa opäť vynoriť po odčerpaní vody z nádrží. Ponorka môže zostúpiť do hĺbky niekoľko sto až tisíc metrov. Pri plavbe na hladine sa napriek tomu, že na ňu pôsobí vlnenie pohybuje spravidla rýchlejšie ako pod vodou, kde musí prekonávať väčší odpor vody. V miernej hĺbke sa naviguje pomocou periskopu a rádiokompasu.

Vo väčších hĺbkach sa používajú gyroskopy a sonary. Pohyb je ovládaný výškovým a smerovým kormidlom. Vojenské ponorky sú vyzbrojené širokým arzenálom zbraní, hlavne torpédami a raketami. Veľký pokrok pre ponorky znamenalo zavedenie atómového pohonu, pretože podstatne zväčšuje ich akčný rádius a zbavuje ich nutnosti pravidelného a častého vynorovania (pri pohone spaľovacími motormi sa spotrebováva veľké množstvo kyslíka). Atómový pohon je však drahý a náročný na obsluhu a používa sa preto len na vojenských ponorkách.