Životopis Maximilian Hell

Bol synom Mateja Kornela Hella, stojmajstra a konštruktéra, staviteľa štiavnických tajchov, a bratom Jozefa Karola Hella, ktorý sa preslávil vynálezom stroja na čerpanie podzemnej vody. Vyrastal v mnohočlennej rodine. Otec sa druhýkrát oženil, a tak mal 21 súrodencov. Záujem o štúdium matematiky a astronómie v ňom podnecoval profesor Samuel Mikovíni.

Patrí k jedným z najvýznamnejších astronómov 18. storočia a učencov svojej doby. Venoval sa matematike, fyzike aj pedagogike. Máloktorý učenec natoľko posilnil pokrokovú vedu ako práve Maximilián Hell. Už za svojho života sa zaradil medzi popredných astronómov. Osobitnú zásluhu mal na vybudovaní hvezdární v Trnave, Kluži, Budíne a v Jágri.

Výsledkami svojich astronomických pozorovaní na ostrove Vardö získal medzinárodné uznanie. Viacerí nežičliví vedci chceli síce jeho vedecký triumf spochybniť, ale nakoniec sa dokázalo, že jeho výpočty boli správne. Úkaz prechodu Venuše popred slnečný disk v rámci koordinovanej medzinárodnej akcii astronómov z celého sveta vtedy sledovalo asi 200 pozorovateľov. Na úkaz čakali v Manile na Filipínach, v Bavorsku, Kalifornii, Pekingu a na Tahiti. Za svojho sprievodcu si vybral asistenta Trnavskej univerzity, svojho bývalého žiaka a rehoľného spolubrata Jána Nepomuka Sajnovicsa.

Za svoje úspechy bol cisárovnou Máriou Teréziou, po smrti astronóma J. J. Marinoniho, poverený vybudovať veľkú hvezdáreň viedenskej univerzity. Ako jej riaditeľ na nej potom pôsobil až do konca svojho života. Observatórium sa stalo pod jeho vedením centrom prírodovedeckého bádania v habsburgskej monarchii. Robil pozorovania planét, Slnka, Mesiaca a hviezd, verejné prednášky a udržiaval styky s vedeckým svetom, najmä s astronómami.

Zomrel na zápal pľúc. Pochovaný bol v rodinnej hrobke Jozefa von Penklera – verného priateľa a milovníka astronómie. Hrob už síce neexistuje, ale pamätná doska z neho je umiestnená v cintorínskej kaplnke v Maria Enzensdorfe neďaleko Viedne.


Pôsobenie

1745 – 47 profesor na jezuitskom gymnáziu, Levoča
1751 – 52 profesor na jezuitskom gymnáziu, Banská Bystrica
1752 profesor matematiky na univerzite v Trnave a Kluži
1752 vysvätený za kňaza
1755 - 72 dvorný matematik, riaditeľ cisárskeho observatória a profesor mechaniky na univerzite vo Viedni (na príkaz panovníčky Márie Terézie)


Aktivity, objavy, vynálezy, prínosy

Už počas štúdia konštruoval meracie prístroje, modely čerpacích strojov.

Bol spoluzakladateľom múzea experimentálnej fyziky.

Počas pôsobenia v Trnave vypracoval plán hvezdárne pre univerzitu; podľa jeho plánov postavili observatóriá v Budíne a Jágri.

1752 V Kluži zriadil nové kolégium a vybudoval hvezdáreň.

1761 vo Viedni pozoroval zriedkavý úkaz prechodu Venuše slnečným diskom - tzv. zatmenie Slnka; cenné poznatky publikoval roku 1765. Zistil, že predbežné výpočty predpovedí tohto úkazu nie sú presné.
1768 na pozvanie Kristiána VII., kráľa Dánska a Nórska, sledoval Venušu za polárnym kruhom na ostrove Vardö. Pozoroval jej prechod slnečným diskom, tzv. zatmenie Slnka. Na základe arktických pozorovaní ako prvý vypočítal mimoriadne presnú paralaxu Slnka na 8,82“ oblúkovej sekundy, čo sa len veľmi málo odchyľuje od súčasnej hodnoty 8,7915 oblúkovej sekundy, a vzdialenosť Zeme od Slnka. Vzhľadom na vtedajšie jednoduché astronomické prístroje to bol veľký vedecký úspech. Jeho sprievodcom bol asistent Trnavskej univerzity, bývalý žiak a rehoľný spolubrat Jána Nepomuka Sajnovicsa.

1769 bol prijatý za dopisujúceho člena Dánskej akadémie vied v Kodani

1771 začal v maďarskom Jágri budovať ďalšiu hvezdáreň

1774 predložil plán na založenie akadémie vo Viedni


Členstvo

Vedecká spoločnosť v Paríži, Bologni, Kodani, Londýne, Trondheim, Štokholm a Göttingen.


Ocenenia

1780 zlatá medaila poľského kráľa Stanislava, ktorému poslal do daru svoj prístroj na sledovanie planét (Pressburger Zeitung)
1790 vyznamenanie rádom Britského impéria (Rad anglickej vlády)

Prvenstvá

Prvý, kto upozornil na skutočnosť, že polárna žiara nepodlieha iba vplyvu Zeme, ale aj Slnka a Mesiaca.

Jeden z prvých európskych vedcov, ktorí sa vedecké poznatky o magnetickom poli snažili aplikovať v praxi. Jeho idey boli priekopnícke. Škoda, že väčšina z jeho prác o magnetickom poli sa nezachovala.


Ďalšie zaujímavosti

Hellovo meno nesie jeden z kráterov na Mesiaci, tiež od roku 1935 na podnet Medzinárodnej astronomickej únie aj jeden asteroid.

Československá pošta vydala v roku 1970 na jeho počesť príležitostnú známku.

UNESCO ho zaradilo pri príležitosti 250. výročia jeho narodenia do kalendára výročí významných osobností.

V Žiari nad Hronom je po ňom pomenovaná aj hvezdáreň a planetárium.

31. 7. 2000 bola zaradená do astronomického zoznamu planetka (3727) MAXHELL. Objavil ju A. Mrkos 7. 8. 1981. Meno navrhli astronómovia z Astronomického ústavu v Tatranskej Lomnici.


Tvorba

Publikačná činnosť
1757 – 92 vydával a redigoval astronomické ročenky (37) Ephemerides astronomicae ad meridianum Vindobonensem a uverejnil v nich aj mapy Mesiaca. Údaje z nich slúžili pre potreby námorných flotíl, geodetického výskumu a mapovania rakúsko-uhorskej monarchie. Astronómovia ešte aj v súčasnosti získavajú z nich cenné informácie

1762 napísal zaujímavú knižku o používaní umelých magnetov, ktorým predpovedal veľkú budúcnosť. Kniha nebola určená iba pre učencov, ale aj pre výrobcov magnetov. Podľa jeho názoru bolo dôležité nielen to, aby učenci pomocou magnetov robili pokusy, ale aj to, aby sa magnet mohol používať na praktické účely. Jeho výskumy vyobrazenia magnetických siločiar boli v jeho dobe zriedkavé.

Zvláštnu zmienku si zaslúži aj jeho 26 vedeckých štúdií. Napísal viacero učebníc matematiky, zaujímal sa o jazykovedu, históriu a literatúru. Jeho životným snom bolo práve o nich a o prírodovede napísať veľké trojzväzkové dielo, ktoré však pre chorobu nedokončil. Bol typickým polyhistorom svojej doby. Spolupracoval s anglickou Royal Society.


Najvýznamnejšie diela

1720 Observatio transitu Veneris ante discum Solis die 3 junii anno 1769 ... (Pozorovanie prechodu Venuše slnečným diskom 3. júna 1769)

1789 De paralaxi solis ex observationibus transitus veneris 1769 Monumenta, aere perenniora ...

1791 – 94 Beiträge zur praktischen Astronomie ..., 4. zv.

1755 Elementa mathematicae naturalis philosophiae ancillantia ...

1801 Tabula geographica Ungariae veteris