Bol synom Mateja Kornela Hella, stojmajstra a konštruktéra, staviteľa štiavnických tajchov, a bratom Jozefa Karola Hella, ktorý sa preslávil vynálezom stroja na čerpanie podzemnej vody. Vyrastal v mnohočlennej rodine. Otec sa druhýkrát oženil, a tak mal 21 súrodencov. Záujem o štúdium matematiky a astronómie v ňom podnecoval profesor Samuel Mikovíni.

Patrí k jedným z najvýznamnejších astronómov 18. storočia a učencov svojej doby. Venoval sa matematike, fyzike aj pedagogike. Máloktorý učenec natoľko posilnil pokrokovú vedu ako práve Maximilián Hell. Už za svojho života sa zaradil medzi popredných astronómov. Osobitnú zásluhu mal na vybudovaní hvezdární v Trnave, Kluži, Budíne a v Jágri.

Výsledkami svojich astronomických pozorovaní na ostrove Vardö získal medzinárodné uznanie. Viacerí nežičliví vedci chceli síce jeho vedecký triumf spochybniť, ale nakoniec sa dokázalo, že jeho výpočty boli správne. Úkaz prechodu Venuše popred slnečný disk v rámci koordinovanej medzinárodnej akcii astronómov z celého sveta vtedy sledovalo asi 200 pozorovateľov. Na úkaz čakali v Manile na Filipínach, v Bavorsku, Kalifornii, Pekingu a na Tahiti. Za svojho sprievodcu si vybral asistenta Trnavskej univerzity, svojho bývalého žiaka a rehoľného spolubrata Jána Nepomuka Sajnovicsa.

Za svoje úspechy bol cisárovnou Máriou Teréziou, po smrti astronóma J. J. Marinoniho, poverený vybudovať veľkú hvezdáreň viedenskej univerzity. Ako jej riaditeľ na nej potom pôsobil až do konca svojho života. Observatórium sa stalo pod jeho vedením centrom prírodovedeckého bádania v habsburgskej monarchii. Robil pozorovania planét, Slnka, Mesiaca a hviezd, verejné prednášky a udržiaval styky s vedeckým svetom, najmä s astronómami.

Zomrel na zápal pľúc. Pochovaný bol v rodinnej hrobke Jozefa von Penklera – verného priateľa a milovníka astronómie. Hrob už síce neexistuje, ale pamätná doska z neho je umiestnená v cintorínskej kaplnke v Maria Enzensdorfe neďaleko Viedne.


Pôsobenie

1745 – 47 profesor na jezuitskom gymnáziu, Levoča
1751 – 52 profesor na jezuitskom gymnáziu, Banská Bystrica
1752 profesor matematiky na univerzite v Trnave a Kluži
1752 vysvätený za kňaza
1755 - 72 dvorný matematik, riaditeľ cisárskeho observatória a profesor mechaniky na univerzite vo Viedni (na príkaz panovníčky Márie Terézie)


Aktivity, objavy, vynálezy, prínosy

Už počas štúdia konštruoval meracie prístroje, modely čerpacích strojov.

Bol spoluzakladateľom múzea experimentálnej fyziky.

Počas pôsobenia v Trnave vypracoval plán hvezdárne pre univerzitu; podľa jeho plánov postavili observatóriá v Budíne a Jágri.

1752 V Kluži zriadil nové kolégium a vybudoval hvezdáreň.

1761 vo Viedni pozoroval zriedkavý úkaz prechodu Venuše slnečným diskom - tzv. zatmenie Slnka; cenné poznatky publikoval roku 1765. Zistil, že predbežné výpočty predpovedí tohto úkazu nie sú presné.