Tornádo je vzdušný vír, ktorý vyrastá z oblaku a v podobe chobota sa dotýka zemského povrchu. Chobot býva hrubý rádovo od niekoľko metrov až do stoviek metrov. Je väčšinou dobre rozoznateľný od okolia. V jeho vnútri sa zráža vodná para a vír je viditeľný v podobe oblaku.
Tornádo sa zvykne mýliť so silným vetrom pri búrke alebo tropickom cyklóne, resp. hurikáne. Na rozdiel od týchto vetrov je tornádo presne lokalizovateľné, po zemi zanecháva viditeľnú, ohraničenú stopu a jeho vietor dosahuje nepomerne väčšie rýchlosti, ako pri ostatných poveternostných fenoménoch. Presný meteorologický názov pre tornádo je veľká tromba. Samotné slovo tornádo je lokálny názov pre veľkú trombu v Severnej Amerike. Toto pomenovanie sa rozšírilo aj inde do sveta.
V strede tornáda môže vietor dosiahnuť až rýchlosť 400 km/h. Je to najväčšia koncentrácia energie, ktorú dokáže atmosféra vyprodukovať.
Tornáda sa tvoria v útrobách veľkých búrkových oblakov, ktoré sa nazývajú supercely. V supercele je taký tlak, že sa vytvorí podobne ako pri odtekaní vody, lievik. Ak je točenie dosť intenzívne, dotkne sa zeme.
Druhy tornád
- Vzdušné tornádo (najčastejšie "guľovité" tornádo)
- Prašný diabol – vyskytuje sa v suchých oblastiach väčšinou popoludní. Objavuje sa aj na Marse. Jeden takýto prašný diabol trvá len pol hodiny, no keď sa rozpadne, za ním vyrastie druhý. A tak to môže trvať dlho. Je vysoký 30 – 1000 metrov.
- Vodná smršť - vodné tornádo, ktoré vzniká presne tak ako obyčajné tornádo, no keď sa dostane nad vodu, stane sa z neho vodná smršť zložená z vodnej pary. Sú aj menšie typy vodných smrští, napríklad vodní diabli.
Fujitova stupnica a škody spôsobené tornádom
Sila tornáda je daná Fujitovou stupnicou (Fujitaova-Pearsonova stupnica, F-stupnice), ktorá delí tornáda do šesť stupňov - F0 až F5. Najsilnejší šiesty stupeň F5 sa vyskytuje iba v 2 % zo všetkých prípadov výskytu tornád v Spojených štátoch.
- F0 - rýchlosť do 33 m/s (117 km/h, 73 mph), ľahké škody - spadnuté komíny, zlámané konáre stromov, vyvrátené málo zakorenené stromy, pokrivené TV antény
- F1 - rýchlosť 33 až 50 m/s (117 až 180 km/h, 73 až 112 mph), mierne škody - strháva strešnú krytinu, posúva alebo otáča prefabrikované domy a vytlačuje auta z ciest
- F2 - rýchlosť 50 až 70 m/s (180 až 252 km/h, 113 až 157 mph), značné škody - strháva strechy, ničí prefabrikované domy, prevracia vagóny, vyvracia a láme stredne zakorenené stromy, z ľahkých predmetov vytvára nebezpečné projektily, zdvihne automobily zo zeme
- F3 - rýchlosť 70 až 92 m/s (252 až 332 km/h, 158 až 206 mph), vážne škody - ničí strechy a múry dobre postavených domov, prevracia vlaky, väčšina stromov v lesoch je vyvrátená, ťažké autá sú zdvihnuté zo zeme a odvrhuje
- F4 - rýchlosť 92 až 117 m/s (332 až 418 km/h, 207 až 260 mph), zničujúce škody - zrovnáva so zemou dobre postavené domy, stavby so slabými základmi odnáša, auta sú odvrhované a z ťažkých predmetov sa stávajú poletujúce projektily
- F5 - rýchlosť 117 až 142 m/s (418 až 511 km/h, 261 až 318 mph), ohromujúce škody - silné konštrukcie domov sú zrovnávané so zemou a odnášané, projektily veľkosti automobilu poletujú vzduchom a sú odvrhované do vzdialenosti presahujúce 100 m, stromy sú vykoreňované, objavujú sa aj iné neuveriteľné javy
Bol ustanovený i stupeň F6. Približná charakteristika javu znie takto:
F6 - rýchlosť 142 až 168 m/s (510 až 605 km/h, 317 až 376 mph)
- nepredstaviteľné škody- tento druh smršte je veľmi nepredvídateľný. Vyznačuje sa malou oblasťou zasiahnutia, ale obrovskou, až nepredstaviteľnou produkciou
škôd. Tento vír je ťažko rozpoznateľný, keďže sa objavuje iba pri pôsobení vírov F4 a F5 (nikdy samostatne, je na ne viazaný). Dá sa rozpoznať, že zničujúce škody vírov F4 a F5 sú miestami tak znásobené, že sa im to nedá pričítať. Spôsobuje veľmi vážne sekundárne škody v súvislosti s výskytom a pôsobením škôd vírov F4 a F5. Sú to predovšetkým smrtiace strely zo všetkého čo prišlo tomuto víru do cesty, silný podtlak a vsávanie všetkého čo je poblíž víru. Práve jeho extremná savosť je jeho
najsmrtonosnejšia vlastnosť. Pre tento vír sa tiež používa názov „sekundárny savý vír“.
Pre hodnotenie tornád sa používa tiež stupnica Torro.
Výskum
Vedci sledujúci tornáda majú na to špeciálne stavané autá. Napríklad vedci zo Storms Laboratory v Oklahome postavili veľmi silnú zostavu prístrojov vzduchotesne uzavretých v kovovom valci vo veľmi pevnom železnom ráme. Dokážu zmerať a zaznamenať rýchlosť vetra, tlak, teplotu vzduchu a elektrické výboje. Tento systém nazývajú TOTO (Totable Tornado Observatory). TOTO zanechajú v ceste tornádu v centre diania, zatiaľ čo sami sa môžu skryť. V súčasnosti používajú lovci búrok aj Dopplerov radar. Je to radarový prístroj, ktorý vedcom umožňuje priamo sledovať vývoj víru vo vnútri búrkového oblaku. Samotný lievikovitý tvar nemá každé tornádo, no keď sa pozrieme pozornejšie, aj pri tom najnepozoruhodnejšom tornáde nájdeme ten tvar.
