TEPLOTA

Je to fyzikálna stavová veličina, ktorá charakterizuje tepelný stav daného telesa. Možno ju určiť iba nepriamo, meraním vlastností látky. Teplota vyjadruje, do akej miery je nejaké teleso teplé. Horúce teleso má vyššiu teplotu ako studené. Chladné teleso má zápornú teplotu, znamienko mínus naznačuje, koľko stupňov je teplota pod bodom mrazu (0 stupňov C). Teplotu meriame teplomerom. Teplomer poznáme:

digitálny-ukazuje teplotu v číslach na displeji
sklený-pri stúpaní teploty sa v ňom predlžuje úzky stľpček ortuti alebo zafarbeného alkoholu
ortuťový teplomer
liehový teplomer

Najnižšia možná teplota sa nazýva absolútna nula. Pri tejto teplote -273 stupňov C(-480 stupňov C), sa molekuly prestávajú hýbať. Vedcom sa podarilo niektoré látky ochladiť takmer na absolútnu nulu, no túto hranicu nemožno nikdy dosiahnuť. Keď sa telesá ohrievajú, rozťahujú sa, po ochladení sa zasa stiahnu. Rozťahujú sa preto, lebo ich molekuly pri vyššej teplote vykonávajú väčšie a rýchlejšie vibrácie, zaberú teda viac miesta.

Nadzvukové lietadlo CONCORD sa počas letu predľži asi o 25 cm. Ohrieva sa trením, ktoré vzniká keď sa rúti vzduchom rýchlosťou väčšou ako 2 400 km/h. Teplota sa dá merať v stupňoch Celzia alebo v stupňoch Fahrenheit. Teploty označené veľkým písmenom F má Fahrenheitova stupnica teplôt. V nej voda vrie pri 212 stupňoch F a mrzne pri 32 stupňoch F. Túto teplotnú stupnicu používa len zopár krajín (napr. USA, Japonsko, Čína, Austrália a niektoré štáty Európy).

Pri istej teplote (bode varu) sa kvapalina mení na plyn. Pod bodom varu sa plyn mení späť na kvapalinu. Bod varu majú kvapaliny rôzny, voda vrie pri 100 stupňoch C.