Energia 


Väčšina našej energie pochádza zo Slnka, ktoré je zdrojom viac než 99% celkovej energie prichádzajúcej na povrch Zeme. Zvyšok tvorí teplo zemského vnútra ( 0,02 % ), tzv. geotermálna energia a prílivová energia, ktorá je dôsledkom príťažlivosti Mesiaca a Slnka ( 0,01  % ).

Množstvo energie, ktorú dodáva Zemi Slnko, je obrovské: zodpovedá nepretržitej práci 178 miliónov veľkých elektrární. Využiteľný je iba zlomok tejto energie. Väčšina zvyšnej ohrieva vzduch a uniká, 47 %, alebo sa využíva v kolobehu vody, 23%.  Iba 0,06 % využívajú rastliny na fotosyntézu.

Len nepatrnú časť slnečnej energie využijeme priamo. Slnečné články vytvorili začiatkom 90. rokov iba 0,01% svetovej energie. Väčšina energie sa získava z fosílnych palív – uhlia, ropy a zemného plynu, ktoré vznikli v dávnych časoch premenou rastlinných zvyškov. Nahradenie fosílnych palív by trvalo mnoho miliónov rokov, preto sa tieto zdroje označujú ako  neobnoviteľné. Menej ako 5% energie pochádza z obnoviteľných zdrojov ( stromy, vodné toky, vietor ). Aj pri využití obnoviteľných zdrojov platí, že pri každom použití sa časť energie nenávratne stratí.

Podobne ako v tepelných elektrárňach na uhlie alebo ropu aj v jadrových elektrárňach sa využíva para, ktorá poháňa turbíny vyrábajúce elektrinu. Rozdiel je v tom, že v jadrových elektrárňach sa teplo nezískava spaľovaním uhlia či ropy, ale štiepením 
atómov uránu. Tento proces sa nazýva štiepenie jadra, pretože sa štiepi práve atómové jadro. Vedci sú presvedčení, že raz sa podarí uvoľniť energiu aj jadrovou syntézou, teda spojením jadier, čo sa bežne deje na Slnku.

Keď sa atóm rozštiepi, vyžiari lúče gama, neutróny a intenzívny prúd tepla. V atómovej bombe sa všetka táto energia uvoľní za zlomok sekundy. Zárukou toho, že v jadrových reaktoroch sa energia uvoľní postupne v priebehu niekoľkých mesiacov, sú kontrolné tyče. Zachytávajú niektoré neutróny ešte skôr, než stihnú rozštiepiť iné jadrá.


Vo väčšine reaktorov sa používajú izotopy uránu 235. sú to osobitné atómy uránu s 235 protónmi a neutrónmi v jadre, odlišné od základného U 238. funkciu palivových článkov v reaktoroch zvyčajne plnia malé pelety ( granule ) oxidu urančitého, uloženého v tenkých trubiciach oddelených dištančnými vložkami. Tri kilogramy jadrového paliva zabezpečujú dostatok energie na výrobu takého množstva elektriny, aké spotrebuje miliónové mesto za jeden deň.

V každom štádiu jadrovej štiepnej reakcie vzniká nebezpečný rádioaktívny odpad. Jeho účinky môžu vyvolať rakovinu, genetické mutácie a dokonca aj okamžitú smrť. Smrteľné rádioaktivita sa síce napokon úplne stratí, môže to však trvať až 80 000 rokov. Skoro všetok kvapalný odpad sa vypúšťa do mora a plynný do ovzdušia. Pre tuhý odpad sa v súčasnosti buduje skládka, hoci vedci na celom svet ešte stále diskutujú, čo s tuhým odpadom urobiť. Niektorý odporúčajú ukladať ho do zeme, iní zasa vravia, že je bezpečnejšie uchovávať odpad na povrchu, kde ho možno lepšie sledovať.