Planéty - Urán, Neptún, Pluto

URÁN

Bol objavený W. Herschlemom v roku 1781.
Okolo Slnka obehne za 84,7 roka a okolo vlastnej osi sa otočí za 17 hodín 14 minút. . V jeho atmosfére sa vyskytuje vodík a metán. Metánové oblaky spôsobujú jeho zelenomodrý nádych. Jeho povrch je pokrytý hrubou vrstvou ľadu, ktorý tvorí vodík a amoniak. Podobne ako Saturn má okolo seba prstenec skladajúci sa najmenej z 9 častí(bol objavený roku 1977). Je pomerne tenký a nie je pozorovateľný voľným okom, pretože neodráža dostatočne slnečné žiarenie. Navyše sa skladajú z jedného z najtmavších materiálov Slnečnej sústavy. Mesiacov je 15.
Veľký sklon rotačnej osy Uranu má za následok, že behom celej obežnej doby ( 84 pozemských rokov ) je vždy jeden z pólov Uránu 42 pozemských rokov neustále osvietený a 42 rokov v temne.
Rozdiel medzi letom a zimou je iba 2°C.
Horná časť atmosféry je tvorená vodíkom, héliom a metánom, ktorého schopnosť pohlcovať červené svetlo dáva planéte charakteristický modrý nádych. Na fotografiách zo sondy neboli badateľné ani najmenšie náznaky poveternostných javov až na slabý opar, zrejme uhľovodíkového pôvodu, nad pólmi.
Atmosféra obsahuje metán, čo mu dodáva modrozelené zafarbenie.

NEPTÚN

Le Verrier a nezávislo na ňom aj J. C. Addams vypočítali približnú polohu, hmotnosť a obežnú dráhu neznámej planéty na základe porúch v dráhe Uránu. Objavený bol roku 1846 Gallom.
Je vzdialená
4 496 mil. Km od Slnka a jej deň trvá 17hodín 50 minút. V jeho atmosfére sa nachádza metán, vodík, amoniak a dusík. Teplota na tejto planéte klesá až na -220°C. Jeho hmotnosť je 17 krát väčšia ako hmotnosť Zeme.
Jeho atmosféra je zložená z vodíku a hélia, modrý odtieň mu dodáva metán, ktorý silne pohlcuje červené svetlo.
Vietor dosahuje rýchlosť až 2000 km.h-1, čo je rekord v Slnečnej sústave. Tieto dynamické deje môžu mať pôvod vo vyžarovaní Neptúnu, ktorého hviezdny charakter vyžaruje až trojnásobok žiarenia, ktoré dostane od Slnka.
okolo tejto „modrej“ planéty sú nevýrazné prstence tvorené kryštálikmi zmrznutého metánu. Planéta má systém štyroch prstencov, z ktorých najvýraznejší je tzv. Addamsov prstenec.
Má 8 mesiacov. Dva z nich mesiacov, Triton a Nerieda boli objavené zo Zeme, tretí - Larissa - bol predpokladaný. Zvyšné boli objavené sondou Voyager 2. Triton, najväčší z mesiacov objavil v roku 1846 W. Lassel. Má sklonenú retorográdnu obežnú dráhu. Jeho priemer činí 2705 km a je zrejme zložený z hornín a ľadu. Ide o najstudenšie teleso, ktoré kedy človek navštívil, jeho teplota je asi 53 K (-238,C).

Terén je plný kráterov a trhlín. V oblasti pólov sú badateľné polárne čiapočky zo zmrznutého dusíku, na ktorých sú stopy po sopečnej činnosti na mesiaci. Jeho tenká atmosféra je zložená z dusíku.
Nerieda, najvzdialenejší z mesiacov bol objavený G. Kupierom v roku 1949. Má mimoriadne excentrickú dráhu, zo vzdialenosti 1.4 mil. km sa vzďaľuje až na 9.7 mil. km. To svečí o tom, že ide zrejme o zachytené teleso.
Larissa je jeden z menších mesiacov, ktorý v roku 1981 identifikoval Harold Reitsema, keď pozoroval zákryt hviezdy týmto mesiacom. Jeho existenciu potvrdil Voyager 2 v roku 1989.


PLUTO

Pluto, posledná planéta Slnečnej sústavy je zvláštnym telesom hneď v niekoľkých ohľadoch, čo viedlo k búrlivým diskusiám a pokusom o zrušenie statusu planéty. Je menší ako náš Mesiac a nedokázali sme ho zaradiť ani medzi terestriálne ani joviálne planéty, pretože omnoho bližšie má k asteroidom.
Je to drobná ľadová planéta vzdialená 5 900km od Slnka (čiže je najvzdialenejšia). Dráha tejto planéty je najpretiahnutejšia, preto sa niekdy nachádza bližšie k Slnku ako Neptún.
V roku 1978 bol objavený aj jeho mesiac Cháron, ktorý je voči materskej planéte obrovský - jeho hmotnosť predstavuje až 20% jeho hmotnosti. Spolu s ním tvorí akoby dvojplanétu. Vieme o ňom asi toľko ako o Plute, Objavil ho James Christy, čo nebolo jednoduché,činí iba 1270 km. Obežná doba okolo Pluta je 6,4 dňa, čo je zárovň dĺžka dňa na Plute. Občas zachytáva časť Slnkom odfúknutej atmosféry, čo mu vytvára dočasnú atmosféru.