referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Martin, Maroš
Pondelok, 11. novembra 2024
Zotrvačnosť v praxi
Dátum pridania: 07.05.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: maddeline
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 669
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 1.8
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 3m 0s
Pomalé čítanie: 4m 30s
 
Zotrvačnosť je vlastnosť telies súvisiaca z ich hmotnosťou. Čím je teleso ťažšie, tým väčšiu silu potrebujeme na zmenu jeho pohybového stavu. Vysvetľuje ju Prvý Newtonov zákon - Zákon zotrvačnosti. Opisuje vzťažnú sústavu, vzhľadom na ktorú sa pohybový stav hmotného bodu nemení, ak hmotný bod nepodlieha vplyvu iných telies alebo síl - izolované teleso. Podľa Newtonovho zákona zotrvačnosti hmotný bod, ktorý sa vzhľadom na zvolenú vzťažnú sústavu

1. nepohybuje, bez vonkajšieho účinku ostane vzhľadom na túto sústavu v pokoji.
2. pohybuje sa rýchlosťou v, takúto rýchlosť si udrží a teda sa pohybuje rovnomerne pozdĺž stále tej istej priamky.

Inerciálna vzťažná sústava je sústava, ktorá nie je viazaná na žiadne konkrétne teleso. Je to sústava, vzhľadom na ktorú sa hmotný bod, ak nepodlieha vonkajším vplyvom, pohybuje rovno pozdĺž priamky.

Čo by sa stalo, keby nejestvovala zotrvačná sila? Určite by nám to narušilo náš každodenný život.

Napríklad: Potrebovali by sme obrovskú silu na uvedenie telesa do pohybu, taktiež aj na spomalenie alebo zastavenie telesa.
Pri športe by sa nám nepohla lopta. Ďalej napríklad dopravné prostiedky. Musíme im dodať nejakú silu - to nám zariadi motor. Ak by neexistovala zotrvačnosť, auto by sa nikdy nezastavilo, lietadlo by nepristalo a ani loď by nezakotvila. Tak isto aj sedenie na stoličke. Na stoličku pôsobí gravitačná sila, ale podlaha jej odporuje. Čiže preto sedím pokojne. Keby som hodila na zem kameň nikdy by nespadol, stále by lietal okolo Zeme. Pretekár by nikdy nemohol okamžite zastaviť (proti zotrvačnosti bežca pôsobí sila trenia nôh na podložku, keď spomaľuje + spolupráca svalov nôh pri brzdení).

Ďalším dôkazom zotrvačnosti sú bezpečnostné pásy v aute. Pri autonehode sa naše telo pohybuje dopredu v smere priamky - jazdnej dráhy auta - a bezpečnostné pásy naše telo zastavia, čiže pôsobí iná sila, ktorá núti naše telo zmeniť svoj pohybový stav. Opierky v aute sú založené na tom istom princípe, len situácia je opačná - brzdenie. Zotrvačnosť je taktiež využívaná pri posúvaní železničných vagónov, alebo pri zoraďovaní vlakových súprav.

To, že zotrvačná sila patrí medzi zdanlivé sily znamená, že jej pôvodcom nie je žiadne skutočné fyzikálne pole, ale výhradne neinerciálnosť zvolenej vzťažnej sústavy. Toto si môžeme ilustrovať na príklade rýchlo sa rozbiehajúceho vlaku. Ak je v poštovom vagóne na zemi položený balík, ak je zrýchlenie dostatočne veľké na prekonanie trecej sily, balík sa začne šmýkať. Ak si trenie na chvíľu odmyslíme, balík sa začne šmýkať pri ľubovoľne malom zrýchlení vlaku. Sprievodca vo vlaku by povedal: „balík sa začal pohybovať po dlážke pôsobením zotrvačnej sily“. Ak by bola stena vozňa priesvitná, mohli by sme pohyb balíka sledovať aj z inerciálnej vzťažnej sústavy staničného nástupišťa. Keď naďalej zanedbávame trenie medzi balíkom a dlážkou, výpravca stojaci pri poštovom vozni by o pohybe balíka povedal „vlak sa začal rozbiehať, balík však naďalej stál predo mnou bez pohybu“. Takáto extrémna situácia v skutočnosti nenastane, pretože trenie je vždy nenulové a vďaka jeho pôsobeniu sa balík predsa len začne pohybovať spolu s vlakom. Fiktívna situácia bez vplyvu trenia nám však umožňuje porovnať naše pozorovania v inerciálnych a neinerciálnych vzťažných sústavách.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.