Oblaky môžeme triediť podľa:
• vzniku a vývoja – frontálne, nefrontálne, kopovité, vrstevnaté, orografické a pod.
• zloženia – vodné, ľadové, zmiešané
• výšky – viď tabuľka
• vzhľadu
TRIEDENIE OBLAKOV PODĽA VÝŠKY
Oblaky sú v rôznych výškach a atmosféra bola vertikálne rozdelená na tri poschodia: vysoké, stredné, nízke
Poschodia sa čiastočne prekrývajú a ich hranice sa menia v závislosti od zemepisnej šírky. Oblaky sú zaradené podľa výšky do štyroch skupín.
| Poschodie | Polárne oblasti | Stredné šírky | Tropické oblasti | Teplota | Zloženie |
| Vysoké – Ci, Cc, Cs | 3–8 km | 5–13 km | 6–18 km | −20 °C až −60 °C | ľadové kryštály |
| Stredné – Ac, As | 2–4 km | 2–7 km | 2–8 km | 0 °C až −30 °C | ľadové kryštály, podchladená voda |
| Nízke – Sc, St | 0–2 km | 0–2 km | 0–2 km | +15 °C až 0 °C | voda, snehové vločky |
Oblaky vertikálneho vývoja – nedajú sa zaradiť do jedného poschodia, výška 0–13 km Ns – bývajú takmer vždy v strednom poschodí, ale väčšinou zasahujú aj do nízkych aj do vysokých poschodí Cu – bývajú obvykle v nízkom poschodí, ale ich vrchol môže dosahovať do stredného poschodia Cb – bývajú obvykle v nízkom poschodí, ale ich vrchol môže dosahovať až do vysokého poschodia | +15 °C až −60 °C | ľadové kryštály, snehové vločky, podchladená voda, krúpy, voda | |||
TRIEDENIE OBLAKOV PODĽA VZHĽADU
Oblaky sú v neustálom vývoji, majú nespočetne veľa tvarov a preto je ich klasifikácia obtiažna. Na tvar oblakov majú predovšetkým vplyv vertikálne výstupné prúdy.
Pre pozorovateľa je dôležité zaradiť oblaky podľa tvaru a výšky. Podľa medzinárodnej klasifikácie označujeme oblaky nasledovne:
• Druh – 10 základných druhov rozdelených do štyroch skupín.
Rozdiely vo vzhľade a vnútornej štruktúre viedli k ďalšiemu rozdeleniu oblakov. Ak je to nutné používa sa k jeho podrobnejšiemu popisu:
• Tvar (14 tvarov) – oblak môže byť označený len jedným tvarom. Určité tvary sa môžu vyskytovať u niekoľko druhov oblakov.
• Odroda (9 odrôd) – Oblaky môžu mať charakteristické rysy, které určujú ich odrodu. Súvisí s rozdielnym usporiadaním oblačných prvkov a s priesvitnosťou. Určitá odroda môže byť spoločná niekoľkým druhom oblakov.
• Zvláštnosti (9 zvláštností) – u niektorých oblakov sa môžu vyskytovať buď priamo u oblaku, alebo blízko neho, určité
charakteristické zvláštnosti napr. výčnelky, pruhy atď. Také charakteristiky sa označujú ako zvláštnosti. Jeden oblak môže mať
súčasne i viac zvláštností.
• Pôvod (materské oblaky) – materský oblak je pôvodný oblak z ktorého vznikol nový oblak. Časti oblaku alebo celý oblak môžu prejsť na oblak iného druhu než je materský oblak.
Označujú sa názvom patričného druhu s prívlastkom z názvu druhu materského oblaku + prípona. Ak sa zmení len časť pôvodného oblaku používame pre označenie pôvodu nového oblaku príponu genitus. Ak sa zmení oblak ako celok používame pre označenie pôvodu nového oblaku príponu mutatus.
Príklad: Ac cugen – Altocumulus ktorý vznikol z Cumulusu.
Oblak môže patriť len do jedného druhu a môže mu byť priradený len jeden tvar. Pri popise sa používajú latinské názvy. Každý názov má svoju skratku.
Názvy oblakov sa skladajú z latinských slov:
• Cirrus – riasa; Cirro – riasový
• Stratus – sloha, vrstva; Strato – slohový
• Cumulus – kopa; Cumulo – kopovitý
• Altus – vyvýšený
• Nimbus – dážď ; Nimbo – dažďový
