Pred dávnymi časmi v období zrodu slnečnej sústavy sa vesmírom potulovalo väčšie množstvo kameňov jako
dnes a väčšina z nich pravdepodobne dopadla na povrch planét.


Slnko

Slnko je hviezda v strede slnečnej sústavy. Má asi päť miliárd rokov, a bude svietiť ešte aspoň ďalších päť miliárd rokov. Slnko je žltá hviezda hlavnej postupnosti s priemerom asi 1,4 milióna kilometrov. Takmer celá pozostáva z vodíka a hélia. V jadre Slnka sa jadrovou reakciou mení vodík na hélium, pričom sa uvoľňuje energia. Energia prechádza cez radiačnú a konvektívnu zónu k fotosfére viditeľnej na povrchu, kde opúšťa Slnko vo forme svetla a tepla. Na fotosfére sa často nachádzajú tmavé, relatívne chladné oblasti, ktoré nazývame slnečné škvrny. Objavujú sa v skupinách. Domnievame sa, že ich spôsobujú magnetické polia. Inými druhmy slnečnej aktivity sú erupcie, ktoré zvyčajne súvisia so slnečnými škvrnami, a protuberancie. Erupcie sú krátkodobé výrony plazmy, ktoré sa podľa intenzity delia na tri triedy. Protuberancie sú slučky alebo vlákna plynu vystupujúce zo slnečnej atmosféry; niektoré trvajú niekoľko hodín, iné aj niekoľko mesiacov. Nad fotosférou je chromosféra a extrémne riedka koróna Koróna je vlastne vonkajšia atmosféra, ktorá siaha milióny kilometrov do okolia. Jemné častice unikajúce z koróny sú slnečným vetrom, ktorý prúdi priestorom rýchlosťou stoviek kilometrov za sekundu. Chromosféru a korónu môžeme vidieť zo Zeme, keď dôjde k úplnému zatmeniu Slnka. Niektoré údaje o Slnku
Vzdialenosť od Zeme - (AU) 149,6. 106 -maximálna v aféliu 152,1. 106
-minimálna v perihéliu 147,1. 106
Priemer 1,392. 106
Priemerná hustota 1400. 1030 kg
Objem 1,412. 1018 km3
Perióda rotácie okolo osi - rovník 24d 6h
- póly asi 35d
Sklon osi rotácie k pólu ekliptiky 7° 15'
Gravitácia na povrchu (Zem = 1) 28
Žiarivý výkon 3,86. 1026 W
Priemerná rýchlosť rotácie 1,9 km/s
Úniková rýchlosť 618 km/s
Teplota na povrchu 5700 K
Teplota v jadre 14. 106 K
*Spektrálna trieda- určuje sa podľa farby povrchovej teploty a jasnosti hviezdy.




Supernovy, kvazary, neutrónové hviezdy a pulzary

Supernovy
Keď sa rodí neutrónová hviezda, dochádza k obrovskému gravitačnému kolapsu. Teplota v zmršťujúcom sa jadre prudko stúpa (na niekoľko miliárd až bilión stupňov kelvinov), tlak dosahuje úžasné hodnoty - niekoľko miliónov ton na cm2. Za takýchto podmienok sú degenerované jadrá hmoty tak natlačené vedľa seba, že centrálna oblasť hviezdy sa už nemôže ďalej zmršťovať a hviezda v niektorých prípadoch vybuchuje - vzniká supernova. Ak sa výbuch z nejakého dôvodu nepodarí, v prípade hmotnejších hviezd gravitačný kolaps pokračuje a vzniká čierna diera. Supernova žiari intenzitou ako celá galaxia.