Paradoxne, najbližší kvazar v centre našej galaxie, Mliečnej dráhy, sa spozoroval až dosť neskoro. Kvazar za to nemôže. Alebo len do určitej miery. Má totiž dosť "malú" hmotnosť - "iba" niekoľko miliónov sĺnk. Z toho sa odvíja aj menšia žiarivá energia okolitej hmoty, ktorá "padá" do kvazaru. Skoršiemu spozorovaniu kvazaru v našej Galaxii navyše bránilo množstvo medzihviezdneho prachu a plynu, ktoré sa nachádza medzi Zemou a centrom Mliečnej dráhy. Neutrónové hviezdy a pulzary
Keď hviezde dohorí jej termonukleárne palivo, "nemá na výber". V prípade, že hmotnosť hviezdy je približne 1,4 - 2 násobok hmotnosti Slnka, dochádza k úžasnému gravitačnému kolapsu. Atómy hmoty hviezdy prestávajú existovať vo forme jadro - elektrónový obal. Obrovská gravitácia "vtlačí" elektróny do atómového jadra, v ňom čakajú na ne protóny, ktoré splynú s elektrónmi - vzniknú elektricky neutrálne atómové častice - neutróny, vzniká neutrónová hviezda. Takmer celá hmota hviezdy potom pozostáva z neutrónov, ktoré sa nachádzajú veľmi blízko jeden od druhého. Tento stav má dramatický vplyv na hustotu hmoty neutrónovej hviezdy. Hustota takejto hviezdy sa vymyká akejkoľvek predstave - 10 na 8 ton/cm3 !!! Inými slovami, kocka z populárnej hry Človeče, nehnevaj sa, uhnietená z hmoty neutrónovej hviezdy by vážila okolo 100 miliónov ton! (Len tak pre názornosť - to je približne hmota 3 miliónov tankov strednej hmotnosti!) Gravitačné pole na povrchu hviezdy presahuje desaťmiliárdkrát zemskú tiaž, magnetické pole je dokonca biliónkrát väčšie ako magnetické pole Zeme. Pôvodne pomaly rotujúca hviezda, vplyvom veľkého zmenšenia objemu, sa roztočí v dôsledku zachovania momentu hybnosti niekoľko desaťtisíckrát rýchlejšie. (Podobne, ako krasokorčuliarka, keď robí piruetu a pripraží ruky). Neutrónová hviezda, typického priemeru okolo 10 - 20 km, sa otočí približne raz za sekundu. Niketoré neutrónové hviezdy vysielajú pravidelné elektromagnetické impulzy - vzniká pulzar. Toto všetko vypočítali teoretici, ale my už vieme, že to nestačí. Musí prísť dôkaz (nemýľte si ho s dôkazom namiesto sľubov z reklamy na vodu po holení). A ten skutočne prišiel. Britský astrofyzik A. Hewisch dostal za objav pulzarov v roku 1968 Nobelovu cenu za fyziku. A ľudský duch opäť slávil svoj triumf. Keď sa nad tým zamyslíte, je to niečo úžasné. Zoberiete teóriu relativity, premiešate s teóriou kvantovej mechaniky, pridáte štipku niekoľkých ďalších teórií. Dosadíte správne čísla do správnych rovníc a je to. A potom sa čaká.