Ak sa ich existenciu podarí potvrdiť, dalo by sa na tomto základe dokázať, že za Neptúnom a Plutom nikdy nemohla vzniknúť ďalšia planéta, pretože je tam veľmi málo hmoty a má príliš nízku koncentráciu. Niektorí astronómovia (patril k nim aj nedávno zosnulý Clyde Tombaugh, objaviteľ Pluta) však ani dnes nepochybujú o možnosti existencie tajuplnej desiatej planéty. Hypotéza Vulkána:
Čo ak predsa existuje ďalšia planéta, nie však na hranici našej slnečnej ústavy, ale v bezprostrednej blízkosti slnka??? V devätnástom storočí viacerí amatérski astronómovia pozorovali posun malého bodu medzi Merkúrom a Slnkom, ktorý sa podobal na planétu. Predčasne ho nazvali Vulkán, ale odvtedy ho nikdy viac nespozorovali. Možno išlo o prašný prstenec, alebo prelietajúce asteroidy. Nech je to však ako chce, vedci sa budú vždy snažiť o objavenie nejakej planéty, pretože to by znamenalo ďalší prielom v svete záhadného vesmíru.


Teoria relativity

Začiatkom 20. storočia vládla vo svete fyziky myšlienka, že svet je veľký mechanický stroj, ktorý sa riadi Newtonovými zákonmi. Fyzici mali pocit, že už poznajú väčšinu základných zákonov a že na vysvetlenie všetkých javov stačí len tieto (známe) zákony aplikovať. Väčšina fyzikov si myslela, že už stačí objastniť len pár nejasností a všetky fyzikálne deje budeme poznať.. V tom sa na scéne objavil 26 ročný zväčša strapatý génius Albert Einstein so svojou Špeciálnou teóriou relativity. Túto teóriu vytvoril práve pri skúmaní jednej nejasnosti ohľadom nesúladu Newtonových zákonov s teóriou svetla. To čo Einstein objavil však nebola len kozmetická úprava známych zákonov - vytvoril úplne nový pohľad na veličiny čas a priestor. Ako prvý takisto zaviedol pojem časopriestor. Vďaka tomu bolo možné konečne vysvetliť, že sa svetlo pohybuje konštantnou rýchlosťou bez ohladu na zdroj, či pozorovateľa. Vďaka tomu sa stal pojem prítomnosti, dĺžky časových intervalov či rozmery pohybujúceho sa telesa relatívne a závislé len od pozorovateľa. Teória relativity zničila zastaralú predstavu o fyzike, ktorá by dokázala vysvetliť všetko, čo sa na svete deje. Stará fyzika bola dobrá, väčšinou aj fungovala, ale nie vždy. Teória relativity ju opravuje len pri obrovských rýchlostiach alebo pri obrovskej energií. Pohľad na svet sa zmenil, roztrieštil sa. Našlo sa hneď niekoľko možných výkladov sveta, ktoré sa ešte ani dnes nepodarili poskladať do jedného - správneho. Einstein sa snažil do svojej teórie zahrnúť aj popis gravitácie. Podarilo sa mu to a po 11 rokoch v roku 1916 vydal Všeobecnú teóriu relativity. Gravitáciu v nej popísal ako zakrivenie času a priestoru. Doteraz čas a priestor pripomínali akési "javisko", na ktorom sa "odohrávala" fyzika.