Braun o tom povedal : " Doležitosti sa tento čin tovná okamžiku v evolúcii, ked sa vodný život prvý krát vyplazil na súš." V tejto misii sa predpokladalo už zosadnutie na Mesiaci. Prečo predpokladalo? Pretože astronauti mali pokračovať iba potiaľ, pokiaľ nenastanú nejaké komplikácie. LM APOLLa 11 dostal meno EAGLE, a kedže si NASA bola istá, že to už vyjde, na palube bolo nainštalované aj laboratorium EASEP ( Early Apollo Surface Experiment Package).Veliteľský modul dostal meno Columbia. Prípravy letu vyvrcholili 16. júla 1969 na rampe 39 A. Start prebehol hladko a najvačšia vedecko-techincká odysea 20.st sa mohla začať. O tri dni sa už modul nachádzal na obežnej dráhe okolo mesiaca. Technici museli rátať s tým, že ked sa modul dostane za odvrátenú časť Mesiaca, stratí sa signál, čo sa opakovalo každých 34 minút. 20 júla sa lod rozdelila na dve časti a to na EAGLE(modul, ktorý zostupuje) a COLUMBIA (modul , ktorý krúži okolo Mesiaca). 20 júla 1969, 20.17.43 UT - to bol ten čas, kedy človek prvýkrát zosadol na Mesiaci. Boli tam Armstrong a Aldrin, zatiaľ čo Collins bol na obežnej dráhe (hoci dostal presné súradnice, nepodarilo sa mu ich zahliadnúť). Miliony ľudí pri televíznych obrazovkách sledovali prvé kroky Armstronga Vtedy Neil vyslovil svoju pamatnú vetu:"Je to malý krok pre človeka, ale veľký krok pre ľudstvo." Povrch bol jemný a prašný, takže pohyb nerobil astronautom problémy. Okrem iného tu umiestnili aj pamatnú plaketu, na ktorej bolo napísané: " Tu sa ľudia z planéty zem prvýkrát dotkli nohami Mesiaca. Júl L.P.1969. Prišli sme v mieri v mene celého ľudstva." Zatým nasledujú podpisy všetkých členov posádky Apolla 11. Po tom, čo vytýčili astronauti americkú zástavu na povrchu Mesiaca, osobne ( ale prostredníctvom ráda) im gratuloval prezident Nixon. Ostávalo im ešte umiestniť laboratorium na povrchu, ktoré sa skladalo z laseroveho kútového odrážača ( poslúžil na presné zmeranie vzdialenosti medzi Zemou a Mesiacom) a seizmometra ( zachytáva otrasy pody). Na druhý den vzlietli, spojili sa s Columbiou a po dva a pol dnoch cesty pristáli v dohľade USS Hornet. APOLLO 12
Táto expedícia rozširovala úlohy tej predošlej. Miesto pristátia sa určilo pri sonde Surveyour 3. Veliteľský modul dostal meno Yankee Clipper a mesačný modul Interpid. Celá cesta prebiehala podľa plánu, výnimkou bol iba zásah blesku pár sekúnd po štarte. Na Mesiaci odobrali vzorky dornín, ako aj vzorky kabeláže zo sondy, ktorá tam pristála pred dvoma rokmi. Let sa skončil podobne ako predošlý - na lodi USS Hornet.