Zoznam projektov na skúmanie Mesiaca:
Luna 2 14.9.1959 prvý zásah Mesiaca
Ranger 6 2.2.1964 neúspešný pokus
Ranger 7 31.7.1964 4308 snímok
Ranger 8 20.2.1965 7137 snímok
Ranger 9 24.3.1965 5814 snímok
Luna 5 12.5.1965 neúspešný pokus
Luna 7 7.10.1965 neúspešný pokus
Luna 8 6.12.1965 neúspešný pokus
Luna 9 3.2.1966 prvé makké pristátie
Surveyor 1 2.6.1966 11 147 snímok
Surveyor 2 23.9.1966 neúspešný pokus
Luna 13 24.12.1966 3 panaramaticke snímky*
Surveyor 3 20.4.1967 6300 snímkov*
Surveyor 4 17.7.1667 neúspešný pokus
Surveyor 5 11.9.1967 18 006 snímok*
Surveyor 6 10.11.1967 30 000 snímok*
Surveyor 7 10.1.1968 21 000 snímok*
Apollo 11 20.7.1969 Armstrong, Aldrin, Collins
Luna 15 21.7.1969 technická skúška
Apollo 12 19.11.1969 Conrad, Bean, Gordon
Luna 19 21.9.1970 odber vzoriek horniny
Luna 17 17.11.1970 Lunochod 1*
Apollo 14 5.2.1971 Shepard, Mitchell, Roosa
Apollo 15 30.7.1971 Scott, Irwin, Worden
Luna 18 11.9.1971 neúspešný pokus
Luna 20 21.2.1972 odber vzoriek horniny v horskej oblasti
Apollo 16 21.4.1972 Young, Duke, Mattingly
Apollo 17 11.12.1972 Cernan, Schmitt, Evans
Luna 21 15.1.1973 Lunochod 2
Luna 23 6.11.1974 neúspešný pokus
Luna 24 18.8.1976 automaticky odber hornín
* prieskum vlastností mesačného povrchu (pevnosť, chemické zloženie)


Fázy Mesiaca:

Mesiac nemá vlastný zdroj žiarenia. Je to tmavé teleso, ktoré svieti iba odrazeným slnečným svetlom. Povrch Mesiaca je preto vždy osvetlený iba z polovice. V čase, keď je Zem medzi Slnkom a Mesiacom, ale Slnko, Zem a Mesiac neležia na jednej priamke, na oblohe žiari plný kotúč Mesiaca. Hovoríme, že Mesiac je v splne. Každý ďalší deň po splne vidíme z osvetlenej časti mesačného povrchu menej. Po obehnutí štvrtiny svojej dráhy okolo Zeme vidíme iba ľavú polovicu osvetlenej časti mesačné p povrchu. Mesiac je v poslednej štvrti. Po prejdení ďalšej štvrtiny dráhy mesiac sa dostane medzi Slnko a &Zem. V tomto čase má k nám privrátenú svoju neosvetlenú stranu. Na oblohe ho nevidieť, je v nove. Necelé dva dni po nove zbadáme na oblohe uzučký kosáčik nového Mesiaca, ktorý s pribúdajúcimi d/nami stále narastá. O 7 dní po nove uvidíme z osvetleného povrchu Mesiaca celú pravú polovicu. Mesiac je v prvej štvrti. A o ďalších 7 dní je opäť Mesiac v splne. Vystriedanie všetkých 4 mesačných fáz nazývame lunáciou. Veľkosť Mesiaca v lunácii zvykneme označovať jeho vekom. V nove je vek Mesiaca 0,0 dňa, v prvej štvrti približne 7,4 dňa, v splne 14,8 dňa, v poslednej štvrti 22,1 dňa. Stačí, ak si zapamätáme, že jednotlivé fázy v lunácii nasledujú približne za sebou po 7 dňoch. Slabé zjasnenie neosvetlenej časti mesačného povrchu, popolavý svit, vidieť niekoľko dní v okolí novu. Popolavý svit vzniká osvetlením povrchu Mesiaca odrazeným slnečným svetlom od Zeme. Práve okolo novu je Zem pre Mesiac v úplnku a intenzívne osvetľuje jeho nočnú stranu. Popolavý svit je veľmi slabý. Mesiac odráža iba 7% dopadajúceho žiarenia zo Zeme, a len časť z neho sa nakoniec vráti späť na povrch Zeme.


Hviezdy

Väčšina hviezd, takých ako naše Slnko, obsahuje takmer výlučne dva plyny, vodík a hélium, s veľmi malou prímesou iných prvkov. Plyny sú stlačené v strede hviezdy, čo robí túto oblasť takou hustou a horúcou, že tam vznikajú jadrové reakcie. Kombináciou vodíkových atómov vzniká hélium, pričom sa uvoľňuje energia. Táto energia sa prenáša z jadra k povrchu hviezdy a odtiaľ sa uvoľňuje v podobe svetla a tepla. Niektoré hviezdy menia svoju jasnosť. Existujú rôzne typy premenných hviezd. Premenné hviezdy typu RR Lyrae menia svoju jasnosť v perióde kratšej ako deň. Iné nazývané cefeidy sa menia v priebehu 1 až 100 dní. Premenným hviezdam typu Mera Ceti trvá aj dva roky, kým sa dovŕši celý cyklus zmien ich jasnosti. Cefeidy menia svoju jasnosť, pretože sa fyzikálne mení ich veľkosť a teplota.