Michael Faraday sa narodil 22. septembra 1791 v Newingtone neďaleko Londýna, v rodine kováča. Chudobní rodičia mu nemohli poskytnúť ani ukončené základné vzdelanie, a preto ho už ako 13-ročného dali do učenia ku knihárovi a kníhkupcovi. Najskôr iba roznášal noviny, kníhviazačstvu sa učil až neskôr.

Pri práci s knihami veľa čítal a pútali ho najmä knihy o fyzike a chémii. Začal navštevovať večerné populárno-vedecké prednášky a istý zákazník mu umožnil účasť na niektorých prednáškach chemika sira Humphryho Davyho v Kráľovskom ústave (Royal Institution).

V roku 1812 sa mu skončilo učenie a mladý Faraday sa rozhodol venovať vede. Podarilo sa mu dostať miesto v Kráľovskom ústave priamo u Davyho, kde začal ako pomocník s umývaním laboratórneho skla.

Pritom však naďalej usilovne študoval, získaval skúsenosti a jeho vedecký obzor sa rozširoval.

Keď sa v roku 1815 vrátil z ciest po Európe, na ktorých Davyho sprevádzal, začal pomáhať pri chemických pokusoch a samostatne riešiť menšie úlohy. Čoskoro dosiahol cenné výsledky: získal dve nové zlúčeniny chlóru s uhlíkom. Zaujímal sa tiež o štúdium akustiky a pripravoval pokusy pre prednášky v Kráľovskej spoločnosti (Royal Society), a asistoval pri nich.

Nasledovalo desaťročie usilovnej a mnohostrannej vedeckej činnosti, keď spoločne s Davym robili pokusy so skvapalňovaním plynov, vykonávali rozsiahle práce v oblasti zliatin ocele a dôkladné štúdie o výrobe nových optických skiel.

V roku 1824 Faradaya zvolili za člena Kráľovskej spoločnosti v Londýne a o rok neskôr objavil benzén, ktorý sa neskôr stal veľmi dôležitým uhľovodíkom. V tom istom roku sa stal riaditeľom laboratória Kráľovského ústavu, neskôr profesorom chémie a po smrti Davyho jeho nástupcom.

Rok 1831 priniesol veľmi dôležitý Faradayov objav elektromagnetickej indukcie, ktorý bol vlastne vyvrcholením desaťročného bádania. Objav elektromagnetickej indukcie sa stal základom pre celý ďalší rozvoj elektrotechniky a Faraday ho uverejnil ako prvú sériu svojich „Experimentálnych výskumov v elektrine“, kde postupne v 30 sériách a 3000 paragrafoch uverejnil väčšinu svojich vedeckých prác. Medzitým sa Faraday venoval štúdiu chemických účinkov elektrického prúdu. V roku 1833 objavil dva zákony o chemických účinkoch prúdu, ktoré neskôr pomenovali jeho menom.

Pokusy a pozorovania sa striedali s novými objavmi. Faraday prvý správne vysvetlil vznik elektromotorického napätia v galvanickom článku, dokázal jestvovanie vlastnej indukcie a zaviedol do fyziky pojmy „elektrická“ a „magnetická siločiara“, pomocou ktorých vysvetľoval elektrické a magnetické javy. Študoval elektrické silové účinky v rozličných látkach.

Po období nezvyčajných úspechov ale aj vyčerpávajúcej práce, dostavila sa únava a zdravotné ťažkosti. Až po dlhšom pobyte v Alpách sa natoľko zotavil, že sa mohol v roku 1845 opäť vrátiť k svojim výskumom. Ešte v tom istom roku objavil diamagnetizmus.

V posledných rokoch svojej vedeckej práce sa Faraday zaoberal skúmaním priebehu magnetických siločiar okolo elektrických prúdov a magnetov a ďalších javov, súvisiacich s pôsobením elektrických a magnetických síl.

Faraday nikdy nezabudol na svoje začiatky, a veľmi ochotne usporadúval populárno-vedecké prednášky, nezabúdajúc pritom ani na mládež, ktorej venoval obľúbenú knižku: „Chemická história sviečky“.

V roku 1858 sa Faraday rozlúčil s Kráľovským ústavom a usídlil sa v Hampton Courte neďaleko Londýna, v dome, ktorý mu darovala kráľovná. Začal sa sťažovať sa slabnutie pamäti, ktorá ho čoraz viac opúšťala. Po celý život žil v šťastnom, aj keď bezdetnom manželstve.

Zomrel 24. augusta 1867 v Hampton Court.