V noci keď slnko zapadlo, vidíme na oblohe voľným okom asi 3000 nerovnako jasných hviezd. Ďalekohľadom ich možno vidieť oveľa viac. Vidíme však približne len polovicu oblohy, pretože časť z nej nám zatieňuje Zem. Z územia Slovenska nemôžme napríklad pozorovať hviezdy na oblohe nad južnou pologuľou.

Hviezdy svietia vlastným svetlom, čím sa odlišujú od planét, ich mesiacov a hmlovín, ktoré vidíme len preto, že ich osvetľujú blízke hviezdy. Podobne ako Slnko aj hviezdy sú zložené predovšetkým z vodíka a hélia. Prebieha v nich premena atómov vodíka na atómy hélia a postupne aj na atómy ďalších prvkov. Tieto premeny sú zdrojom energie, ktorú hviezdy vo forme žiarenia, sčasti aj svetla, vysielajú do kozmického priestoru. Len malá časť žiarenia vysielaného hviezdou dopadne na Zem. To nám umožňuje hviezdu vidieť.

Starovekí učenci pozorovali, že vzájomné vzdialenosti hviezd sa nemenia. Na ľahšiu orientáciu na oblohe ich zoskupovali do rozličných obrazcov - súhvezdí a dávali im zvláštne názvy. Je známych 88 súhvezdí, ktoré sú vyznačené na hviezdnych mapách. Najznámejšie súhvezdia, ktoré u nás vidíme nad severnou stranou obzoru počas celého roka sú Veľký voz, Malý voz a Kasiopeja. Jednotlivé hviezdy v súhvezdiach sa označujú písmenami gréckej abecedy, číslami, prípadne aj menom. Napríklad najjasnejšia hviezda Malého voza má názov Polárka a je označená písmenom alfa.