referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Barbora
Piatok, 4. decembra 2020
Európa - mesiac Jupitera
Dátum pridania: 11.08.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: devil800
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 510
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 1.5
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 2m 30s
Pomalé čítanie: 3m 45s
 

Europa (v poslovenčenej verzii Európa) je prirodzený satelit Jupitera, jeden z Galileiho mesiacov. Je to najmenší zo štyroch veľkých mesiacov Jupitera a je aj najzáhadnejší. Pomenovaný bol po jednej z mileniek najvyššieho gréckeho boha Dia (Jupitera), Európe, ktorú Zeus v podobe bieleho býka uniesol na Krétu. Mesiac po prvýkrát pozoroval pravdepodobne Galileo Galilei 7. januára 1610.

Európa obieha Jupiter ako v poradí šiesty najbližší známy mesiac v strednej vzdialenosti 671 000 km. Jeden obeh jej trvá 86 hodín a rovnako dlho aj otočka okolo jej rotačnej osi, pretože má viazanú rotáciu. Obežná rýchlosť je 13.740 km/s, sklon dráhy k Jupiterovmu rovníku je 0.464° (1.78° k ekliptike). Jej priemer 3138 km je len nepatrne menší ako priemer nášho Mesiaca (3476 km). Hmotnosť Europy je 4,80.1022 kg a stredná hustota 2,99 g/cm3. Povrchová teplota na rovníku dosahuje približne -140°C, smerom k pólom sú teploty ešte nižšie. Teploty boli zistené z infračervených pozorovaní.

Vnútorná stavba Európy
Zvlášnosťou mesiaca je jeho mimoriadne hladký povrch. Zábery zo sond Voyager 1 a 2 ukázali, že Európa je celá pokrytá ľadom. Podrobne ju skúmala a zmapovala až sonda Galileo v roku 1996. Vďaka ľadovému povrchu má vysoké albedo, čiže odráža množstvo svetla (64%) - päťkrát viac ako Mesiac. Odhady hrúbky povrchového ľadu sú rôzne, hrúbka tejto ľadovej kôry je možno až desiatky kilometrov. Predpokladá sa, že pod ňou môže ležať oceán kvapalnej vody s hrúbkou 80 až 170 km. V tom prípade by Európa obsahovala viac vody, ako všetky pozemské oceány. Existencia kvapalnej vody je možná vďaka slapovým silám Jupitera, ktoré deformujú povrch a tým vytvárajú teplo potrebné pre udržanie kvapalnej vody. Pod ňou je pravdepodobne kamenný plášť tvorený silikátovými horninami a obaľujúci kovové jadro. Európa má dokonca aj tenučkú atmosféru, ktorá obsahuje vodu. Atmosférický tlak je však zanedbateľne malý, dosahuje hodnotu asi 1 mikropascal.

Podpovrchový oceán Európy je podľa mnohých vedcov najvhodnejším miestom v slnečnej sústave (okrem Zeme), na ktorom by mohol vzniknúť život. Hlboký oceán je ľadovou kôrou čiastočne chránený pod smrtiacou radiáciou Jupitera a zahrievaný jeho slapovými silami. Život na takomto mieste by sa však musel úplne zaobísť bez slnečného svetla a musel by odolávať silnému tlaku. Vedci sa domnievajú, že by sa tu mohli nachádzať podobné formy života, ako na dne hlbokých oceánov v blízkosti výverov lávy.

Ku koncu životnosti sondy Galileo sa NASA rozhodla sondu zničiť, aby sa zabránilo možnej zrážke s Európou a prípadnou kontamináciou jej povrchu. Preto bola sonda navedená na kolíznu dráhu s Jupiterom a 21. septembra 2003 zanikla v jeho atmosfére.

Priemer: 3,122 km
Jasnosť: 5,3 magnitúd

 
Galéria k článku [2]
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.